« Back

Báseň Jar, poetka Anita Tešovičová

 

 

 

Jar

 

Príroda jarná – dievča v rozpuku...

Matku Zem ešte drží za ruku.

 

V ružovo – bielom rúchu neviny

myšlienky hriešne čistí od špiny.

 

Črievičky nosí z nežnej zelene.

Obmäkčí zrak i srdcia kamenné.

 

O láske iba sníva radostne.

V pukoch si skrýva lístky ľúbostné,,,

 

Odmyká mi brány od chrámu

s vôňami najprvšieho tymiánu.

 

Tam s chórom vtáčím piesne spieva si.

Odmyká mi dvierka od krásy.

 

O vyšších silách šepká nápoveď.

Zas pod jej klenbu kráčam na spoveď...

 

 

Anita Tešovičová, báseň zo zbierky Biela mágia

By Zita Podhradská
3/26/15 4:07 PM
4273 Views, 0 Comments
Average (0 Votes)
The average rating is 0.0 stars out of 5.

newest-from-author

Comments
sign-in-to-add-comment