Mnoho a mnoho sa už toho popísalo o homosexuáloch, o ich Pride pochode, o ich škandáloch, ako sa tam prezentujú... Jedni ich odsudzujú úplne, už len to slovo v nich vyvolá búrku hnevu, iní povedia, že sa za nich treba veľa modliť, ďalší, že ich vlastne nie nenávidíme, iba hriech, ktorý praktizujú... podľa slov Evanjelia: milujme hriešnika, ale hriech nenáviďme.

Čo sa ale deje v mozgu, tele, srdci človeka, ktorý cíti náklonnosť k rovnakému pohlaviu? Na mnohých fórach čítame, že človek sa tak už narodil, vypracovali o tom už mnohé témy aj psychológovia, možno aj  psychiatri, ako ospravedlnenie, že človeku je homosexualita tak vlastná, ako dýchanie, táto "črta" ľudí, inak orientovaných, sa už začína nie pomaly, ale dosť rýchlo vkrádať aj do filmov, ale i do rozprávok, kde poburuje veľkú časť spoločnosti, lebo toto homosexuálne cítenie sa nám začína predostierať ako norma života.
Vidíme aktivity, čo dnes už robí homoloby, kde to až dotiahla, že vlastne my všetci, ktorý máme iný názor, ako oni, porušujeme ich ľudské práva.
Spoločnosť je rozdelená, všade sa o tom diskutuje, a vedú sa nekonečné spory, koľkokrát, nikam nekončiace... Ale táto chobotnica, ktorá má veľmi dlhé chápadlá, ich rozťahuje na celý svet, a ničí, čo je sväté, čo je Bohom od Zákona dané...

Mladí ľudia, ktorí začínajú žiť pohlavným spôsobom života, tvrdia, že naozaj mali homosexuálne sklony, a keby ich v sebe potláčali, už by to neboli oni. Preto sa rozhodli ísť za svojím hlasom, za hlasom svojho "ja", a vyjsť z ulity, a viac sa neskrývať, lebo cítia a veria tomu, že sú "iní". Dokonca mnohí zašli až tak ďaleko, že si dali preoperovať svoje pohlavie, lebo uverili tomu, že žili v inom tele.
Keďže dnes už existujú mnohé zoznamky, a kluby, kde ich "svoji" prijmú medzi seba, nezdá sa im to ani čudné, ani nijako inak nezmyselné, a začínajú žiť svoj život ako homosexuáli.
Môžme im naozaj veriť, že do svojich vzťahov vkladajú svoje najhlbšie city, akými sú schopní žiť, a odovzdať, a preto v tomto "zamilovanom" rozpoložení, ťažko rozoznajú, že toto nie je cesta, akú pre nich vyvolil Boh.
Oni skutočne veria, že sú "takí", a spoločnosť ich nechápe. Uverili sami sebe, svojim citom, a svojmu partnerovi, za ktorého by, tak, ako v heterosexuálnom vzťahu, položili i svoj život.

Kto im vysvetlí, že sú veľmi oklamaní?

V tom spoločenstve, v akom sa pohybujú, asi nikto.
Rodina, ak nie je postavená na Skale, ktorou je Kristus, to častokrát sama nezvládne.
Ak si sadnú za internet, a uvidia fóra tých nenávistných komentárov, v ktorej sa prezentujeme i my, kresťania, možno na Cirkev Svätú zanevrú nadobro...

Ale práve Cirkev Svätá má v tomto ich ťažkom boji veľkú úlohu.
Musí im jasne, nástojčivo a pravdivo hovoriť o tom, že žijú svoj život nie podľa plánu Božieho.

Že nežijú život Božích detí.

Že sú veľmi oklamaní Nepriateľom, ktorý bojuje za ich duše tak urputne, že im predostiera myšlienky, že to všetko je prirodzené. Ak tomu uverili vo svojich mysliach, je to preto, že sa už dlho pohybujú na Nepriateľovom území. Zlý tak veľmi bojuje o ich duše, lebo sú veľmi vzácne, veľmi drahé.
Za každého jedného z nás, i za nich, Spasiteľ sveta položil svoj život. Vykrvácal na kríži až do poslednej kvapky Krvi, aby dokázal svoju lásku k nám, hriešnikom. Musíme im povedať, že Boh ich veľmi miluje. Ako svojich miláčikov, ako svoje najdrahšie deti, ale jedným dychom treba zároveň dodať, že iba na nich záleží, či túto Jeho obeť, Jeho lásku, prijmú.
Že takýmto spôsobom života sa rútia po diaľnici do pekla. Že peklo nie je iba výmysel, ale je to reálna priepasť, z ktorej už nikdy nebude úniku von.
Nie strašením, ako by mohli mnohí namietať, ale láskavým vysvetľovaním, že za ich duše bojuje Boh i dnes, a že si želá ich lásku. Že po nich túži, žízni ako po svojich najľúbeznejších deťoch, za ktorými, ak si vyvolia život bez Neho, je Mu veľmi ľúto. Že plače nad nimi i dnes, a volá ich do svojho košiara, z ktorého sa odtrhli. Že tam nechá 99 spravodlivých, a ide, a hľadá tú stú, zatúlanú, a neprestane, až kým ju nenájde. Áno, položil za ňu svoj život, ale ovečka musí ešte Jeho spásu prijať. A preto ju nechce nechať odvekému Nepriateľovi, a ide, a hľadá, a volá, volá ju po mene, aby si vybrala Jeho, svojho Pána, Jeho, drahého Milujúceho Ježiša, Večný život.

Zrodenie pre Krista sa musí udiať v srdci.

Ale Pán neprestáva, prihovára sa duši, ale duša, zaťažená ťažkým hriechom, ho nepočuje.

A preto je tu, tak ako vždy, veľká úloha Cirkvi Svätej, aby ohlasovala Kristovu spásu sväto, nebojácne, a často, veľmi často hovorila o hriechu, ktorý zotročuje nielen nás, čo si hovoríme heterosexuáli, ale aj tých "iných".
Aby sme aj my horlili za každú jednu dušu, ktorá sa nevydala na cestu za Kristom.

obrázok: GOOGLE