Bolo to v tomto týždni: Nestihla som sa vyspovedať pred sv. omšou, tak som si sadla do lavice, ale pani, čo tam sedela, si to všimla, lebo sa otočila a videla kňaza, ako už otvára dvere na spovednici a ide už slúžiť sv. omšu. Ja som zostala bez sviatosti zmierenia. Videla to a vedela to. Pomkla sa a urobila mi miesto v lavici.
Všetko by bolo v poriadku, keby v čase, kedy išla na sv. prijímanie, som jej neuvoľnila miesto... Ona mi dala na vedomie, že ma uprednostní, a rukou ukázala, že môžem ísť prvá! Kde? Ísť na sv. prijímanie! Ale ja som pokrútila hlavou, že na sv. prijímanie nejdem. Tak sa ku mne nahla a mi povedala: Veď prvého je až v piatok, tak môžeš, či...????
Vytreštila som na ňu oči a ešte raz som tak záporne pokrútila hlavou, a jasne som povedala, že nie, nejdem na sv. prijímanie, a až potom teda išla ona a mňa nechala stáť v nemom úžase...
Čo to bolo, čo mi chcela povedať? Došlo mi to hneď...Vedela som, že hovorí o prvom piatku. To znamená, že niektorí ľudia sa možno chodia spovedať práve k prvému piatku, ako ku dátumu, a nie podľa svojich hriechov.
Celkom iste si myslela, že nemám ťažký hriech asi, a že chodím pravidelne na sv. spovede, každý mesiac.
Ale to nie je dostatočný dôvod na to, aby, keď som chcela ísť na sv. spoveď, (duša cíti a vie, kedy ju volá Pán k zmiereniu), som túto veľkú sviatosť bagatelizovala, jednoducho ju obišla, a keďže ešte nie je prvý piatok v mesiaci, prijala som Telo Pánovo.
Nebola som v milosti posväcujúcej. To je to prvoradé a najhlavnejšie!
Tento šok vo mne doznieva a preto to píšem, aby sme nepodceňovali túto veľkú sviatosť zmierenia svojimi ospravedlneniami a nechodili sa spovedať podľa dátumu...
Ak raz som bola rozhodnutá sa vyspovedať, a som to z akýchkoľvek dôvodov do sv. omše nestihla, viem, že som v duši mala veľkú zábranu, ktorú, keby som ignorovala a jednoducho si to obhájila, že však na prvý piatok sa z toho vyspovedám, alebo jednoducho pre to, že k prvému piatku aj tak pôjdem na spoveď, iste by som páchala svätokrádež. Stokrát je rozumnejšie a pre dušu osožnejšie, neísť na sväté prijímanie, ako prijímať nehodne...
Prepáčte, prosím, nebola to kritika nikoho, iba moja veľká bolesť duše, ak niekto možno takto zmýšľa a neuvedomuje si, čo spôsobuje nášmu Pánovi...
Pretože Ježiš smie vstúpiť iba do srdca čistého. Je to Jeho výsostné právo. Nezarmucujme Ho našimi pomýlenými domnienkami. Pristupujme ku svätým sviatostiam nanajvýš zodpovedne a uvážene. Mali by sme byť vyzretými kresťanmi katolíkmi, veď sme prijali všetky Božie sviatosti.