To preto, aby sme viac počúvali a menej hovorili. Menej karhali, menej odsudzovali a posudzovali...
Ak chceme niekoho odsúdiť, musíme si vypočuť nielen žalobcu, ale aj žalovaného. Odsúdiť bez vysvetlenia je veľmi zlé.
Mravne neprípustné, ba priam trestuhodné.
Dvoje uši... Pravým uchom vypočuť jednu stranu, ľavým uchom druhú stranu. Ak chcem súdiť...
Jedny ústa.
Iba jedny ústa - aby som skôr mlčal a uchovával si všetko v srdci.
Každý človek má právo na obhajobu. I človek, ktorý je odsúdený za zločiny, má právo zo Zákona, aby vysvetlil svoje počíňanie. Vtedy súd zoberie do úvahy všetky priťažujúce, ale aj odľahčujúce okolnosti a až potom vynesie rozsudok. To je ľudský súd, a čo ten Boží? Budeme sa raz diviť...
Prečo toto všetko píšem?
Jedného rána naše poštové schránky zaplavili listy, ktoré nás oboznamovali s "nezodpovednou" prácou našich poslancov v našej obci.
Bol dosť dlhý, ale čo je najpodstatnejšie, nebol podpísaný. Anonym.
Poviete si, načo strácať čas?...Nuž na to, že napísať sa dá naozaj všeličo...Papier toho znesie veľa...
Mňa zaráža iba jedna vec: i keby to bola pravda pravdúca, chýba mi vyjadrenie ohováraných, lebo nemám vysvetlenie, prečo tak konali, ako konali.
Nemôžem ich odsúdiť bez ich vyjadrenia, bez vypočutia, bez nich samých...
Do môjho mozgu sa dostala iba jedna informácia. Otázka prečo? zostala nezodpovedaná.
A tak si i ja kladiem otázku:
Prečo človek, ktorý si dá tú námahu, aby spísal dlhý list, aby si ho dal vytlačiť niekoľko mnohonásobne, aby ich v noci rozdal po domácnostiach, sa nepodpíše?
Prečo, keď si myslí, že má pravdu?
Hanbí sa za svoje meno?
Prečo nevystúpi z radu?
Prečo nám tie listy nerozdal cez deň do našich rúk? Aby sa nám pozrel do tváre - z očí do očí. Veď v noci sa zakrádajú iba zlodeji...
Zlodeji, čo druhým kradnú ich meno, a česť.
Slovo sa nestratí. Slovo ďalej žije. Má svoj život. Neodnesie ho ani vietor, ani dážď. Podáva sa z úst do úst, z uší do uší a naberá na obrátkach. Len tak ľahko nezanikne...
Ja ale mám už pohľad aj z druhej strany. Dala som si tú námahu, aby som sa porozprávala aj s tým, koho sa to bytostne týka. A utvorila som si svoj názor.
Aká som šťastná, že som nebola zapletená do tejto mašinérie zrád, krívd, ohováraní a poloprávd...
Každý človek má právo konať podľa svojho najlepšieho svedomia a vedomia.
Boh mu vložil túto výsadu do srdca. A my ju buď prijmeme, alebo neprijmeme. (A tu je viac ako zrejmé, že nebola prijatá)
A preto nevynášajme súdy predčasne.
Zatvorme ústa, keď je nám podávané slovo iba z jednej strany.
Anonym vedel, prečo sa nepodpísal.
Lebo by musel byť konfrontovaný s pravdou. Ale za tú už nechcel niesť zodpovednosť.
A tak píšem tieto riadky pre všetkých, ktorí si myslia, že môžu manipulovať s verejnou mienkou, a teda s nami, občanmi jednej malej dedinky na severe Slovenska. My vám to viac nedovolíme!
My nechceme byť nástrojmi tých, ktorí chcú zabíjať. Lebo slovom sa dá aj to.
Kdesi som čítala jednu múdru vetu. Bola skôr na pobavenie, ale nesie v sebe jednu veľkú múdrosť:
Všetci chcú iba tvoje dobro. Preto si ho nedaj nikdy za žiadnu cenu vziať...
obrázok: Google
