Príbeh o stretnutí so ženou, ktorý ma donútil zamyslieť sa nad tým, komu vďačím za svoju vieru a ako veľmi poslúcham Boha.
Bolo to malé deväťročné americké dievča. Prečítala si komiksový príbeh o ľuďoch, ktorí pašovali Biblie do Východného Nemecka. Vedela, že to je niečo, čo ju Boh volá urobiť. O jedenásť rokov neskôr, keď mala dvadsať, išla počas augusta do Viedne. Na prvý pohľad to bol letný tábor, ale na druhý pohľad – keď bolo všetko pokryté nocou – to bola misia. Boli rozhodnutí ísť do blízkych krajín ako Slovinsko, Juhoslávia, Poľsko, Rumunsko a Slovensko a priniesť nám Božie Slovo. Chceli ísť toľkokrát, koľko sa bude dať a priniesť toľko Biblií, koľko bude možné. Prechod hranicami s Bibliami bol vždy dobrodružný. Snažili sa byť vždy čestní a neklamať. Ak sa ich pýtali kam idú, vraveli, že navštíviť Georga. To bola pravda. George bolo meno kňaza, ktorý sa im takto predstavil a pomáhal im s touto misiou. Ich úloha bola jednoduchá: preniesť Biblie cez hranice, nechať ich v určenom byte pre ďalšieho človeka, ktorý ich posunul ďalej. Jednoduchá ale nie ľahká. Raz boli v Rumunsku a v aute mali tašky plné Biblií. Zrazu si uvedomili, že jedna z tašiek ostala u kohosi, kto im dal med. Nebolo možné sa vrátiť späť. Vedeli, že táto osoba je v reálnom nebezpečenstve. Blížili sa k hraniciam, kde v ten deň boli intenzívne kontroly. S Bibliou sa zaobchádzalo ako s nebezpečnou zbraňou – možno preto, že ňou je. Colník začal prehľadávať auto, vytiahol tašku s Bibliami, ktorá bola celá pokrytá medom. Fľaša, ktorú dostali, sa im cestou rozbila. Znechutený colník tašku položil naspäť a prikázal im odísť. O ďalších dvadsať rokov sa jej podarilo stretnúť s osobou, u ktorej nechali Biblie. Tá ich posúvala ďalej spolu s medom. Policajti sa to dozvedeli a urobili raziu. Prehľadali všetko, okrem tašky, kde boli Biblie.
Stretli sme sa na Konferencii v Bethel Church s názvom Believability tri týždne dozadu. Sedela priamo za nami. Keď sa dozvedela, že sme zo Slovenska, bola nadšená. Je pre ňu veľmi špeciálne, stretnúť ľudí z našej krajiny. Povedala nám svoj príbeh a my sme ostali v úžase. Nemáme ani najmenšiu potuchu, na koho ramenách stojíme. Azda poznáme pár mien z histórie, ale o mnohých sme ani nepočuli. Všetci tí ľudia, ktorí sa kvôli nám obetovali, riskovali, modlili. Bohu vďaka za nich! Veď kto vie, možno verím aj vďaka odvahe tejto Američanky, alebo tichým, pravidelným modlitbám svojich staručkých susediek. Navyše vôbec nemáme odhad, ako naše prítomne skutky môžu ovplyvniť budúcnosť. Tak ako táto žena len verila, že to čo robí, pomôže nájsť Ježiša ľuďom v neslobodných komunistických krajinách. Môžeme si byť istí, že Boh to vie a nenecháva nás robiť veci len tak. Počúvať a poslúchať Ho je tá jednoduchšia (i keď zrejme nie ľahšia) cesta.
S láskou venované ľuďom, ktorí mi ukázali, že život s Bohom a pre Neho je úžasný.
