« Back

Len tak

 

 

Múry medzi ľuďmi sa rúcajú hrou v karty. Aspoň tomu verím. Nehrám dobre karty, možno preto rúcam múry. Ľudia sa hneď zblížia, keď vidia, že i ten druhý je len človek.

Vždy keď prišiel do môjho života nový priateľ, stal sa pre mňa nachvíľu nosičom mojich myšlienok. Akonáhle mám voľnú chvíľu napádajú MA zo všetkých strán. Nie priatelia, ale myšlienky. Málokedy stoja za reč, ale nového priateľa potešia. Hneď ako sa tento človek objaví, som si istá, komu ich zavesím na nos.

Smutné je, že po čase už necítim tú potrebu a že uši nového priateľa nie sú už dlhšie  zvedavé na moje výlevy.

Chcem prežiť život s niekým, kto bude stáť o moje myšlienky. Navždy už.  Potom mu poviem „Klobúk dole.“ Občas o ne nestojím ani ja sama.

Comments
sign-in-to-add-comment
Použijem nie svoje myšlienky ale prevzaté a preto mi prepáčte.
V románe Vojna a mier od Tolstého -staršia ruská literatúra, koniec 19.st. vraví mamička hlavnej hrdinke, šesťnásťročnej dcére Nataši, ktorá sa práve zaľúbila
do kniežaťa Andreja a od šťastia nevie zaspať: "Dcérka, modli sa! Manželstvá sa uzatvárajú v nebi!"
Posted on 10/20/14 12:52 PM.
Za dobrého manžela, či manželku iba modlitbou a na kolenách.
Posted on 10/20/14 9:08 PM.
Čo dal nám deň

Čo dal, za to sme platili.
Raz radosťou, raz žiaľom.
Čo bolo srdcu nad sily,
to srdce vykričalo.

A bolo mnoho takých dní.
Dní ako ostrie noža.
Keď celá duša bolí z nich
a keď nás páli koža


Milan Rúfus
Posted on 10/21/14 2:36 PM.
Som lazár, Pane, ten,
čo toľko hlási sa ti za priateľa,
lež pre priateľstvo toho neurobil veľa.

(Teofil Klas: z básne Vravel si vždy, že spím)

Na tému priateľstva sa hodia lepšie uvedené verše básne. Môžeme sa aj my pýtať, či sme toho pre priateľstvo na tejto stránke urobili veľa alebo málo. Či sa nám podarilo rozšíriť okruh našich priateľov, alebo sa nám strácajú z diskusie, chýbajú nám na blogu ich názory, či dokážeme byť k sebe úprimní, prejavovať si pochopenie, nenahneváme sa, keď s nami niekto nesúhlasí.
Posted on 10/21/14 7:48 PM.