Vatikán 5. októbra – V plnom znení prinášame príhovor Svätého Otca Františka pri prvej kongregácii 14. riadneho generálneho zasadania Biskupskej synody vo Vatikáne dňa 5. októbra 2015 v Synodálnej aule:
Drahé blaženosti, eminencie, excelencie, bratia a sestry!
Cirkev dnes pokračuje v dialógu začatom zvolaním mimoriadnej synody o rodine - a isto aj dávno predtým -, aby spoločne posúdila a zamyslela sa nad textom Instrumentum laboris, spracovaným na základe Relácie synody a odpovedí biskupských konferencií a oprávnených subjektov. Synoda, ako vieme, je spoločným kráčaním v duchu kolegiality a synodality, odvážne uplatňujúc priamosť, pastorálnu a doktrinálnu horlivosť, múdrosť a úprimnosť, a majúc vždy pred očami dobro Cirkvi, rodín, a najvyšší zákon - spásu duší (suprema lex salus animarum, porov. Kán. 1752).
Chcel by som spomenúť, že Synoda nie je konferencia alebo ‚hovorňa‘, nie je parlament alebo senát, kde sa dohaduje. Synoda je cirkevným vyjadrením, teda je to Cirkev, ktorá spoločne kráča, aby čítala realitu očami viery a s Božím srdcom; je to Cirkev, ktorá sa pýta na svoju vernosť pokladu viery, ktorý pre ňu nie je múzeom na pozeranie ani nie len pre samotné stráženie, ale je to živý zdroj, ktorým sa Cirkev napája, aby uhášala smäd a osvecovala poklad života.
Synoda sa pohybuje nevyhnutne v lone Cirkvi a vo vnútri Svätého Božieho ľudu, ktorého sme súčasťou ako pastieri alebo služobníci. Synoda tiež je chránený priestor, kde Cirkev zakusuje pôsobenie Ducha Svätého. Na Synode Duch hovorí prostredníctvom jazyka všetkých ľudí, ktorí sa nechávajú viesť Bohom, ktorý stále prekvapuje, Bohom, ktorý zjavuje tým najmenším to, čo skrýva pred múdrymi a rozumnými, Bohom, ktorý vytvoril zákon a sobotu pre človeka, a nie naopak, Bohom, ktorý opustí deväťdesiat deväť oviec, aby našiel tú jedinú stratenú ovcu, Bohom, ktorý je vždy väčší ako naša logika a naše kalkulácie.
Pamätajme však, že synoda bude môcť byť priestorom pôsobenia Ducha Svätého len ak sa my účastníci zaodejeme apoštolskou odvahou, evanjeliovou pokorou a dôverujúcou modlitbou.
Apoštolská odvaha, ktorá sa nenechá zastrašiť ani zoči-voči pokušeniam sveta, ktoré majú tendenciu uhášať v srdciach ľudí svetlo pravdy, nahrádzajúc ho malými a dočasných svetielkami, a ani zoči-voči skameneniu niektorých sŕdc, ktoré - napriek dobrým úmyslom - vzďaľujú ľudí od Boha. «Apoštolská odvaha prinášať život, a nie robiť z nášho kresťanského života múzeum spomienok» (Homília v Dome sv. Marty 28. apríla 2015) .
Evanjeliová pokora, ktorá sa vie vyprázdniť od vlastných konvencií a predsudkov, aby sme počúvali bratov biskupov a naplnili sa Bohom. Pokora, ktorá vedie k tomu, aby sme neukazovali prstom na druhých, aby sme ich súdili, ale podali im ruku aby sme ich zdvihli bez toho, že by sme sa niekedy cítili nad nimi nadradení.
Dôverujúca modlitba je činnosť srdca, keď sa otvorí  Bohu, keď utíchnu všetky naše nálady a tak načúvame jemnému hlasu Boha, ktorý hovorí v tichu. Bez načúvania Bohu všetky naše slová budú iba ‚slová‘, ktoré nesýtia a sú neužitočné. Bez toho, aby sme sa nechali viesť Duchom budú všetky naše rozhodnutia len ‚dekoráciami‘, ktoré namiesto toho, aby evanjelium vyzdvihli, zakryjú ho a schovajú.
Drahí bratia, ako som povedal, synoda nie je parlament, kde pre dosiahnutie zhody alebo spoločnej dohody je potrebné vyjednávať, dohadovať sa alebo robiť kompromisy, ale jediná metóda Synody je otvoriť sa Duchu Svätému s apoštolskou odvahou, s evanjeliovou pokorou a dôverujúcou modlitbou; aby nás on viedol, aby nás osvietil a primäl nás k tomu, aby sme mali pred očami nie naše osobné náhľady, ale vieru v Boha, vernosť učiteľskému úradu, dobro Cirkvi a spásu duší (salus animarum).
Na záver by som chcel zo srdca poďakovať Jeho Eminencii kardinálovi Lorenzovi Baldisserimu, generálnemu sekretárovi synody, Jeho Excelencii Mons. Fabiovi Fabenemu, podsekretárovi; relátorovi Jeho Eminencii kardinálovi Petrovi Erdö a osobitnému sekretárovi Jeho Excelencii Mons. Brunovi Fortemu, predsedajúcim delegátom, zapisovateľom, poradcom, prekladateľom a všetkým tým, ktorí pracovali so skutočnou vernosťou a úplnou oddanosťou Cirkvi: Ďakujem zo srdca!
Rovnako ďakujem všetkým vám, drahí synodálni otcovia, bratskí delegáti, audítori, audítorky a prísediaci za aktívnu a plodnú účasť.
Osobitnú vďaku chcem vyjadriť novinárom prítomným v tejto chvíli i tým, ktorí nás sledujú na diaľku. Ďakujem vám za vašu oduševnenú účasť a za vašu obdivuhodnú pozornosť.
Začnime našu cestu vzývajúc pomoc Ducha Svätého a príhovor Svätej Rodiny: Ježiša, Márie a sv. Jozefa! Vďaka!

zdroj:http://sk.radiovaticana.va/

Pre MK Rastislav Mečiar