Vatikán 14. februára - Odvaha, modlitba a pokora: toto sú črty, ktoré charakterizujú veľkých heraldov, poslov, ktorí pomáhali rásť Cirkvi vo svete, ktorí sa zapojili do jej misionárskeho poslania. Pápež František o tom dnes hovoril počas rannej svätej omše v dome svätej Marty inšpirujúc sa dnešným Božím slovom a príkladom sv. Cyrila a Metoda – patrónov Európy, ktorých sviatok sa v univerzálnej Cirkvi slávi práve dnes, 14. februára.
Potrební sú „rozsievači Božieho slova“, „misionári, skutoční poslovia“ aby formovali Boží ľud, tak ako nimi boli sv. Cyril a Metod. „Statoční nositelia posolstva“, zmužilí bratia a Boží svedkovia, ktorí „posilnili Európu“, ktorej sú patrónmi. Od týchto myšlienok sa odvíjala homília Svätého Otca, ktorý ďalej pokračoval vymenovaním troch charakteristík osobnosti „vyslanca“, ktorý ohlasuje Božie slovo. O tom hovorí dnešné prvé čítanie s postavami Pavla a Barnabáša a Lukášove evanjelium so sedemdesiatimi dvoma učeníkmi, ktorých Pán rozoslal po dvojiciach.
Prvá charakteristika „vyslanca“, na ktorú upozornil pápež František je „úprimná priamosť“, ktorá zahŕňa „silu a odvahu“:
„Božie slovo sa nemôže prinášať ako nejaký návrh- „nuž, ak sa ti páči...“, alebo ako nejaká filozofická či morálna idea, ktorá je dobrá: „môžeš takto žiť...“ - Nie. Je to niečo iné. Musí byť ponúknuté s touto úprimnou priamosťou, s touto silou, aby Slovo preniklo, ako hovorí samotný Pavol, až do kostí. Božie slovo musí byť ohlasované s touto úprimnou priamosťou, s touto silou ... s odvahou. Osoba, ktorá nemá odvahu – duchovnú odvahu, odvahu v srdci, ktorá nie je zaľúbená do Krista, a z tejto lásky pramení odvaha! – (taká osoba) síce povie niečo zaujímavé, niečo morálne, niečo čo dobre padne, filantropické dobro, ale nie je to Božie slovo. A také slovo nie je schopné formovať Boží ľud. Len Božie slovo ohlasované s touto úprimnou priamosťou, s touto odvahou, je schopné formovať Boží ľud.“
V desiatej kapitole Lukášovho evanjelia nachádzame ďalšie dve dôležité charakteristiky „posla“ Božieho slova. Je to evanjelium „trošku zvláštne“, poznamenal Svätý Otec, pretože je bohaté na prvky, ktoré sa týkajú ohlasovania. „Žatva je veľká, ale robotníkov málo. Preto proste Pána žatvy, aby poslal robotníkov na svoju žatvu!“ (Lk 10, 2) - zopakoval pápež František, a tak po odvahe misionári ďalej potrebujú „modlitbu“. Svätý Otec pokračoval:
„Božie Slovo sa má ohlasovať len spolu s modlitbou. Vždy. Bez modlitby by si mohol urobiť peknú prednášku, naozaj peknú! Ale nie je to Božie slovo. Len z modliaceho sa srdca môže vyjsť Božie slovo. Modliaceho sa, aby Pán sprevádzal toto zasievanie Slova, aby Pán polieval semienko, aby Slovo klíčilo. Božie slovo sa musí ohlasovať s modlitbou: s modlitbou toho, kto Božie slovo ohlasuje.“
Evanjelium uvádza aj „tretiu zaujímavú charakteristiku“, nadviazal ďalej pápež František. Pán posiela učeníkov „ako baránkov medzi vlkov“:
„Skutočný kazateľ je ten, ktorý vie, že je slabý, ktorí vie, že sa nemôže ochrániť sám. ‚Choď ako baránok medzi vlkov‘ – ‚Ale, Pane, aby ma zožrali?‘ – ‚Choď! Toto je tá cesta‘. Myslím, že je to Chryzostom (sv. Ján Zlatoústy), ktorý sa nad tým hlboko zamýšľa, keď hovorí: ‚Ak ty nejdeš ako baránok, ale ideš ako vlk medzi vlkov, Pán ťa neochráni: ochráň sa sám‘. Ak sa kazateľ považuje za veľmi inteligentného alebo ak sa ten, kto má zodpovednosť za ohlasovanie Božieho slova chce robiť chytrým: ‚Nuž čože, s týmito ľuďmi si ja poradím!‘, takto to s ním dopadne zle. Alebo sa bude zjednávať, popúšťať z Božieho slova pre mocných a pyšných.“
Na zdôraznenie pokory veľkých heraldov, poslov, pápež František spomenul príbeh o istom kňazovi, „ktorý sa hrdil, že dobre káže Božie slovo, a cítil sa ako nejaký ‚vlk‘“. Po jednej peknej kázni „išiel spovedať a prišla veľká ryba, veľký hriešnik a plakal ... chcel poprosiť o odpustenie“. A „tento spovedník“, pokračoval pápež František „sa začal nafukovať od márnomyseľnosti“ a zvedavosť ho priviedla k otázke, ktoré slovo s kázne sa dotklo tohto hriešnika „až tak, že ho priviedlo k pokániu“. „Bolo to vtedy,“ odvetil kajúcnik, „keď ste povedali: prejdeme k ďalšej téme“. „Neviem či je to pravda“ povedal pápež František, ale bezpečne je pravda, že „skončíme zle“, ak ohlasujeme Božie slovo „cítiac sa sebaisto, a nie tak ako baránok“, ktorého ochráni Pán.
Takto teda vyzerá misionárskosť Cirkvi a veľkých poslov, „ktorí zasievali a pomáhali rásť cirkvám vo svete, boli mužmi odvahy, modlitby a pokory“ - zdôraznil na záver pápež František. A vyslovil prosbu, nech nám svätí Cyril a Metod pomáhajú „ohlasovať Božie slovo“ podľa tých kritérií, aké mali oni sami. -ab, jb-

zdroj:http://sk.radiovaticana.va/

Pre MK Rastislav Mečiar