Vatikán 10. apríla – V Ríme, ktorý dnes žil atmosférou maratónskeho behu, sa na poludnie Svätý Otec spojil s veriacimi v modlitbe. V Tretiu veľkonočnú nedeľu Svätý Otec osobitne vyzval k prepusteniu na slobodu všetkých unesených osôb, pričom konkrétne menoval indického saleziána Toma Uzhunnalila, uneseného pred mesiacom v Jemene. Pred modlitbou „Raduj sa, nebies Kráľovná“ sa prihovoril z okna Apoštolského paláca týmito slovami:
Drahí bratia a sestry, dobrý deň!
Dnešné evanjelium rozpráva o treťom zjavení sa zmŕtvychvstalého Ježiša učeníkom, na brehu Galilejského jazera, s opisom zázračného rybolovu (porov. Jn 21,1-19). Rozprávanie je situované do rámca každodenného života učeníkov, ktorí sa vrátili do svojho kraja a k svojej práci rybárov, po dramatických dňoch Pánovho umučenia, smrti a zmŕtvychvstania. Bolo pre nich ťažké pochopiť to, čo sa udialo. No vtedy, keď sa všetko zdalo skončené, je tu opäť Ježiš, ktorý znovu „hľadá“ svojich učeníkov. Je to on, čo ich vychádza hľadať. Tentoraz ich stretáva pri jazere, kde strávili noc na člnoch bez toho, že by niečo ulovili. Prázdne siete sa javia v istom zmysle akoby bilanciou ich skúsenosti s Ježišom: spoznali sa s ním, zanechali všetko, aby ho nasledovali, plní nádeje... a teraz? Áno, videli ho vzkrieseného, ale potom im prišli myšlienky: „Odišiel a zanechal nás... Bolo to ako sen...“
No hľa, na úsvite sa Ježiš objavuje na brehu jazera. Oni ho však nespoznali (porov. v. 4). Týmto rybárom, unaveným a sklamaným, Pán hovorí: «Spustite sieť z pravej strany lode a nájdete» (v. 6). Učeníci sa spoľahli na Ježiša a výsledkom bol neuveriteľne bohatý rybolov. V tej chvíli sa Ján obracia k Petrovi a hovorí: «To je Pán!» (v. 7). A Peter sa hneď vrhá do vody a pláva k brehu, k Ježišovi. V tom zvolaní: «To je Pán!» je celé nadšenie veľkonočnej viery, plnej radosti a úžasu, čo silno kontrastuje so sklamaním, skľúčenosťou, pocitmi bezmocnosti, ktoré sa nahromadili v duši učeníkov. Prítomnosť vzkrieseného Ježiša premieňa všetko: tma je premožená svetlom, neužitočná práca sa stáva nanovo plodnou a sľubnou, pocit únavy a opustenosti prenecháva miesto novému oduševneniu a istote, že On je s nami.
Odvtedy rovnaké pocity hýbu Cirkvou, spoločenstvom Vzkrieseného. My všetci sme spoločenstvo Vzkrieseného! Ak sa z povrchného pohľadu môže neraz zdať, že temnoty zla a únava každodenného života majú prevahu, Cirkev s istotou vie, že v tých, čo nasledujú Pána Ježiša, sa skvie svetlo Veľkej noci, ktoré viac nezapadá. Veľkolepá zvesť o Vzkriesení vlieva do sŕdc veriacich vnútornú radosť a neporaziteľnú nádej. Kristus naozaj vstal z mŕtvych! Aj dnes Cirkev naďalej dáva zvučať tomuto slávnostnému ohlasovaniu: radosť a nádej sa naďalej rozlievajú v srdciach, na tvárach, v skutkoch i slovách. My všetci kresťania sme povolaní komunikovať toto posolstvo o vzkriesení tým, ktorých stretávame, osobitne tým, čo trpia, čo sú osamelí, čo sa nachádzajú v chúlostivých podmienkach, chorým, utečencom, odsunutým na okraj. Všetkým umožnime zachytiť lúč svetla vzkrieseného Krista, znak jeho milosrdnej moci.
Nech on, Pán, obnoví aj v nás veľkonočnú vieru. Nech nám dá stále viac si uvedomovať naše poslanie v službe evanjelia a bratov. Nech nás naplní svojím Svätým Duchom, aby sme s podporou Máriinho príhovoru s celou Cirkvou mohli ohlasovať veľkosť jeho lásky a bohatstvo jeho milosrdenstva.
(Preklad: Slovenská redakcia VR)
Po spoločnej modlitbe „Raduj sa, nebies Kráľovná“ a udelení apoštolského požehnania Svätý Otec vyslovil výzvu v prospech všetkých unesených osôb, osobitne indického saleziána uneseného v Jemene:
„Drahí bratia a sestry, v nádeji, ktorá je nám darovaná vo vzkriesenom Kristovi, obnovujem môj apel za oslobodenie všetkých osôb unesených v oblastiach ozbrojených konfliktov. Osobitne chcem pripomenúť saleziánskeho kňaza Toma Uzhunnalila, uneseného v Adene v Jemene 4. marca.“
Pápež František pozdravil aj účastníkov maratónskeho behu, ktorý sa počas dopoludnia konal v uliciach mesta, a to aj v bezprostrednej blízkosti Vatikánskeho námestia. -jb-
zdroj:http://sk.radiovaticana.va/
Pre MK Rastislav Mečiar