Vatikán 9. februára – Pápež František dnes v Bazilike sv. Petra slávil omšu s kapucínmi, ktorí sa na slávnosť zišli pri príležitosti prenesenia tiel kapucínskych svätcov Leopolda Mandića a Pia z Pietrelciny do Ríma v rámci Roka milosrdenstva. Vyše tisíc kapucínom z celého sveta Svätý Otec hovoril najmä o vysluhovaní sviatosti zmierenia, čo bolo charizmou oboch svätcov, ktorých relikvie si v týchto dňoch prichádza do Vatikánu uctiť množstvo pútnikov. Pri dnešnom slávení boli prítomní aj viacerí kapucíni zo Slovenska.
Pápež František všetkých povzbudil, aby sa nikdy neunavili odpúšťať a mali veľké srdce, otvorené pre každého, čo prichádza na spoveď. Už to, že sa niekto rozhodne prísť do spovednice, je znakom toho, že má záujem zmeniť a polepšiť sa, pripomenul Svätý Otec. V homílii vychádzal z dnešného čítania z Prvej knihy kráľov (1 Kr 8,22-23.27-30) a z Markovho evanjelia (Mk 7,1-13):
„V dnešnej liturgii slova nachádzame dva prístupy. Prístup veľkosti pred Bohom, ktorý vyjadruje pokora kráľa Šalamúna, a ďalší prístup malichernosti, ktorý je opísaný samým Ježišom: ako to robili zákonníci, pre ktorých bolo všetko presné a ponechávali bokom zákon, aby dodržali svoje malicherné tradície.“
Pápež František pokračoval zdôraznením kapucínskej spovedníckej tradície:
„Vaša kapucínska tradícia je tradíciou odpúšťania, udeľovania odpustenia. Medzi vami sú mnohí výborní spovedníci: lebo sa cítia byť hriešnikmi, ako náš fra Cristoforo [pozn.: postava svätého kapucína z Manzoniho románu Snúbenci]. Vedia, že sú veľkými hriešnikmi a v kontakte s veľkosťou Boha sa neustále modlia: «Vypočuj, Pane, a odpusť» (porov. 1 Kr 8,30). A pretože sa vedia takto modliť, vedia odpúšťať. Naopak, keď niekto zabúda na to, ako sám potrebuje odpustenie, pomaly zabúda na Boha, zabúda prosiť o odpustenie a nevie odpúšťať. Ten, čo je pokorný, čo sa cíti byť hriešnikom, je veľkým v odpúšťaní v spovednici. Je iný než títo zákonníci, čo sa cítia byť ‚čistými‛, ‚učiteľmi‛, čo vedia iba odsudzovať.“
Obzvlášť v Jubilejnom roku milosrdenstva je podľa Svätého Otca dôležité uvedomiť si, že spovednica slúži na odpúšťanie:
„Hovorím k vám ako brat a cez vás by som chcel hovoriť ku všetkým spovedníkom, špeciálne v tomto Roku milosrdenstva: spovednica je na odpúšťanie. A ak nemôžeš dať rozhrešenie – predstavujem si takúto hypotézu –, tak prosím, ,nepalicuj‘. Človek, ktorý prichádza, prichádza, aby našiel posilu, odpustenie a pokoj  pre svoju dušu, aby našiel otca, ktorý ho objíme a povie mu: ,Boh ťa má rád‘ a dá mu to pocítiť! Je mi ľúto, že to poviem, no koľkí ľudia – myslím, že väčšina z nás to počula – hovoria: ,Nikdy nechodím na spoveď, lebo raz sa ma vypytovali na takéto veci, toto mi urobili‘. Prosím vás...“
Svätý Otec sa s kapucínmi podelil aj o osobnú spomienku na jedného kapucínskeho kňaza, ktorý vynikal v odpúšťaní:
„No vy kapucíni máte tento špeciálny dar od Pána: odpúšťať. Žiadam vás: nikdy sa neunavte odpúšťať! Myslím na jedného, ktorého som spoznal v inej diecéze, človeka v riadiacej funkcii, čo po skončení svojho obdobia gvardiána a provinciála bol ako 70-ročný poslaný spovedať do istej svätyne. A tento muž tam mal zástup ľudí, všetkých, všetkých: kňazov, veriacich, bohatých, chudobných, všetkých. Veľký v odpúšťaní. Vždy nachádzal spôsob, ako odpustiť alebo aspoň zanechať v pokoji tú dušu s objatím. Raz som ho navštívil a povedal mi: ,Počúvaj, ty si biskup a môžeš mi to povedať: myslím, že hreším, lebo príliš odpúšťam – chodí mi po rozume táto škrupuľa‘ - ,A prečo? ‘ - ,Neviem, no vždy nájdem spôsob ako odpustiť‘ - ,A čo robíš, keď sa tak cítiš?‘ - ,Idem do kaplnky pred svätostánok a hovorím Pánovi: ,Prepáč mi, Pane, odpusť mi, myslím, že dnes som príliš odpúšťal. No ale, Pane, bol si to ty, čo si mi dal zlý príklad!‘ Takže, buďte mužovia odpustenia, zmierenia, pokoja.“
Po týchto slovách pápež František poukázal na potrebu správne čítať gestá človeka, ktorý sa rozhodol pristúpiť k spovedi:
„V živote máme mnoho jazykov. Je tu  jazyk slova a sú tu aj jazyky spočívajúce v gestách. Ak sa nejaká osoba na mňa obráti, prikročí k spovednici, je to preto, že cíti, ako ju niečo ťaží a chce sa toho zbaviť. Možno nevie, ako to má povedať, no toto je tým gestom. Ak sa táto osoba priblíži, je to preto, že by sa chcela zmeniť, nerobiť to viac, zmeniť sa, byť iným človekom, a vraví to cez gesto priblíženia sa. Nie je nutné pýtať sa: ,A ty, ty...?‘ Ak nejaký človek príde, je to preto, že vo svojej duši by to už viac nechcel robiť. No toľko ráz to ľudia nedokážu, lebo sú podmienení svojou psychikou, svojím životom, svojou situáciou. Ad impossibilia nemo tenetur [Od nikoho sa nečaká nemožné].”
Na záver homílie Svätý Otec vystríhal pred prísnymi trestami pre spovedajúcich sa:
„Veľké srdce, odpustenie. Odpustenie je semienkom, je Božím pohladením. Majte dôveru v Božie odpustenie. Neupadnite do pelagianizmu: ‚Musíš vykonať toto, toto, toto, toto...!‛ Ale vy máte túto charizmu spovedníkov. Pokračujte v nej, vždy si ju obnovujte. A buďte veľkorysí v odpúšťaní, lebo kto nevie odpúšťať, skončí ako títo zákonníci z evanjelia: stáva sa veľkým žalobcom, stále obviňuje. A kto je veľkým žalobcom v Biblii? Diabol! Alebo konáš úrad Ježiša, ktorý odpúšťa dávajúc život, v modlitbe, mnohé hodiny tam sediac ako tí dvaja [sv. Leopold a sv. Pio], alebo si v úrade diabla, čo odsudzuje, obžalúva. Neviem, nedokážem vám povedať niečo iné. Cez vás to hovorím všetkým, všetkým kňazom, ktorí chodia spovedať. A ak sa na to necítia, kiež majú pokoru a povedia: ,Nie, nie, ja slávim omšu, umývam dlážku, robím všetko, no nespovedám, lebo to neviem robiť dobre.‘ A vyprosujme si od Pána milosť, tú milosť vyprosujem pre každého z vás, pre vás všetkých, pre všetkých spovedníkov – aj pre mňa.“ -bp-

zdroj:http://sk.radiovaticana.va/

Pre MK Rastislav Mečiar