Vatikán 15. decembra – Nech je Cirkev pokorná, chudobná a dôverujúca v Pána. Toto želanie dnes vyslovil pápež František v kázni pri svätej omši v Dome sv. Marty. Zdôraznil, že chudoba je prvým z blahoslavenstiev a že pravým bohatstvom Cirkvi sú chudobní a nie peniaze či svetská moc.
V dnešnom čítaní z evanjelia (Mt 21,28-32) Ježiš dôrazne napomína veľkňazov a upozorňuje ich, že dokonca aj neviestky ich predchádzajú do Nebeského kráľovstva. V súvislosti s tým pápež František v homílii poukázal na pokušenia, ktoré aj dnes môžu skaziť svedectvo Cirkvi. Aj v prvom liturgickom čítaní z Knihy proroka Sofoniáša (3,1-2.9-13) vidíme dôsledky u ľudu, ktorý nepočúva Pána a stáva sa nečistým a vzdorujúcim.
Aká má byť teda Cirkev, ak je verná Pánovi? – položil si otázku Svätý Otec. Vysvetlil, že musí mať nasledovné tri črty: pokoru, chudobu, s dôveru v Pána:
„Je to Cirkev pokorná, ktorá sa nepýši mocou, veľkosťou. Pokora neznamená byť osobou mdlou, skleslou, ktorá prevracia očami... Nie, toto nie je pokora, toto je divadlo! Toto je len predstieranie pokory. Pokora má svoj prvý krok: ‚Som hriešnik‛. Ak nie si schopný sám pred sebou povedať, že si hriešnik a že tí druhí sú od teba lepší, nie si pokorný. Prvým krokom pokornej Cirkvi je cítiť sa hriešnou, prvým krokom nás všetkých je to isté. Ak má niekto z nás zvyk hľadieť na nedostatky druhých a klebetiť o nich, nie je pokorný, považuje sa za sudcu ostatných.“
Ako dodal pápež František, je potrebné prosiť o túto milosť, „aby Cirkev bola pokornou, aby som ja bol pokorný, aby bol pokorným každý z nás“. Druhým krokom je podľa slov Svätého Otca chudoba, ktorá je „prvou z blahoslavenstiev“. Byť chudobným v duchu znamená byť „pripútaným len k Božím bohatstvám“. Treba teda povedať ‚nie‛ takej „cirkvi, ktorá žije pripútaná k peniazom, ktorá myslí na peniaze, na to, ako získať peniaze“. „Ako sa vie, v chráme jednej diecézy hovorili naivne ľuďom, že pri prejdení Svätou bránou treba dať nejaký milodar. Toto nie je Ježišova cirkev, toto je cirkev týchto veľkňazov, pripútaná k peniazom“, povedal Svätý Otec:
„Náš diakon, diakon tejto diecézy, Vavrinec, ktorý bol ekonómom diecézy, keď mu cisár káže priniesť bohatstvo diecézy, aby zaplatením unikol smrti, prichádza k nemu spolu s chudobnými. Chudobní sú bohatstvom Cirkvi. Ak máš vlastnú banku, si šéfom banky, avšak tvoje srdce je chudobné, nie je pripútané k peniazom, toto je vždy služba. Chudoba je toto odpútanie sa pre službu núdznym, pre službu druhým.“
Pápež odporučil položiť si otázku, či sa ako Cirkev a ľud vyznačujeme pokorou a chudobou: ‚Som či nie som chudobným?‛ Nakoniec prešiel k tretiemu bodu: Cirkev musí dôverovať v meno Pánovo:
„Kde je moja dôvera? V moci, v priateľoch či v peniazoch? V Pánovi! Toto je dedičstvo, ktoré nám sľubuje Pán: ‚Ponechám v tvojom strede ľud pokorný a chudobný, bude dôverovať v meno Pánovo.‛ Pokorný, pretože sa cíti byť hriešnikom; chudobný, lebo jeho srdce je pripútané k Božím bohatstvám, a ak ich má, tak preto, aby ich spravoval; dôverujúci v Pána, lebo vie, že jedine Pán môže garantovať to, čo mu prospeje. A títo veľkňazi, na ktorých sa obracal Ježiš, naozaj  tieto veci nechápali a Ježiš im musel povedať, že neviestka vojde do Nebeského kráľovstva skôr ako oni.“
Nakoniec Svätý Otec s poukázaním na predvianočné očakávanie pozval  vyprosovať si od Pána ako dar srdce pokorné, chudobné „a predovšetkým srdce dôverujúce v Pána, lebo Pán nikdy nesklame.“ -zk-

zdroj:http://sk.radiovaticana.va/

Pre MK Rastislav Mečiar