Vatikán 29. októbra – Boh môže jedine milovať, neodsudzuje. Láska je jeho „slabosťou“ voči nám a naším „víťazstvom“. Nebeský Otec je k nám nežný „tak ako kvočka voči svojim kuriatkam“. Toto je v skratke obsah homílie pápeža Františka pri svätej omši v Dome sv. Marty.
V prvom liturgickom čítaní (Rim 8,31b-39) sv. Pavol vysvetľuje, že kresťania sú víťazmi, pretože «ak je Boh za nás, kto je proti nám?» Ak nás Boh zachraňuje, kto nás odsúdi? Ako povedal Svätý Otec, mohlo by sa zdať, že „silu tejto istoty víťaza“, tento dar, má kresťan „vo svojich vlastných rukách, ako svoje vlastníctvo“, ako keby kresťania mohli víťazoslávne hovoriť: „Teraz sme šampiónmi!“ Avšak zmysel je iný, vysvetľuje pápež František: Víťazmi sme „nie preto, že máme tento dar v rukách, ale pre niečo iné“. Je to vďaka skutočnosti, že „nič nás nebude môcť odlúčiť od Božej lásky, ktorá je v Kristovi Ježišovi, našom Pánovi“:
„Nie je to tak, že my sme víťazmi nad našimi nepriateľmi, nad hriechom. Nie. My sme tak naviazaní na Božiu lásku, že žiadna osoba, žiadna mocnosť, nič nás nebude môcť od tejto lásky odlúčiť. Pavol videl v tom dare niečo viac, to, čo nám ten dar dáva: je to dar nového stvorenia, je to dar znovuzrodenia v Ježišovi Kristovi. Videl lásku Boha; lásku, ktorá sa nedá vysvetliť.“
„Každý muž, každá žena, môže dar odmietnuť“, uprednostniť svoju márnivosť, svoju pýchu, svoj hriech. Ale dar tu je“, povedal Svätý Otec:
„Dar je láska Boha – Boha, ktorý sa od nás nemôže odlúčiť. To je bezmocnosť Boha. My hovoríme: ‚Boh je mocný, môže všetko!‛ Okrem jednej veci: odlúčiť sa od nás! V evanjeliu (Lk 13,31-35) nám obraz Ježiša ako plače nad Jeruzalemom dáva o tejto láske niečo pochopiť. Ježiš plakal! Zaplakal nad Jeruzalemom a v tom plači je všetka bezmocnosť Boha: jeho neschopnosť nemilovať, odlúčiť sa od nás.“
Ježiš plače nad Jeruzalemom, ktorý zabíja svojich prorokov, tých, ktorí ohlasujú jeho spásu. A Boh hovorí Jeruzalemu a nám všetkým: «Koľko ráz som chcel zhromaždiť tvoje deti ako sliepka svoje kuriatka pod krídla, a nechceli ste!» Je to obraz nehy. ‚Koľkokrát som chcel dať pocítiť túto nehu, túto lásku, ako kvočka svojim kuriatkam, a vy ste odmietli‛. Sv. Pavol tomu rozumie, a preto „môže povedať, že si je istý, «že ani smrť ani život, ani anjeli, ani kniežatstvá, ani prítomnosť, ani budúcnosť, ani mocnosti, ani výška, ani hĺbka, ani nijaké iné stvorenie nás nebude môcť odlúčiť» od tejto lásky, povedal pápež František:
„Boh nemôže nemilovať! A toto je naša istota. Môžem odmietnuť tú lásku, môžem odmietať tak, ako prv odmietal aj kajúci lotor, až do záveru svojho života. Avšak tam naňho čakala tá láska. Ten najhorší, ten najrúhavejší je milovaný Bohom s nehou otca, otecka. Ako hovorí Pavol, ako hovorí Evanjelium, ako hovorí Ježiš: je ako tá kvočka voči kuriatkam. A Boh, ktorý je Mocný, ktorý je Stvoriteľ, môže všetko: Boh plače! V tomto plači Ježiša nad Jeruzalemom, v tých slzách, je všetka láska Boha. Boh plače pre mňa, keď sa vzdialim; Boh plače pre každého z nás; Boh plače pre tých zlovoľných, ktorí robia toľké strašné veci, spôsobujú ľudstvu toľko zla... Čaká, neodsudzuje, plače. Prečo? Pretože miluje!“ -zk-

zdroj:http://sk.radiovaticana.va/

Pre MK Rastislav Mečiar