Vatikán 4. septembra – V Cirkvi je jedna choroba – choroba zasievania rozdelení a kúkoľa. Kresťania sú naopak povolaní upokojovať a zmierovať, tak ako Ježiš. To je súhrn pápežovej homílie z rannej svätej omše v Dome sv. Marty.
V Liste Kolosanom svätý Pavol (1,15-20) ukazuje preukaz totožnosti Ježiša, ktorý je prvorodeným z Boha – a zároveň on sám je Bohom –  Otec ho poslal pre to, aby po hriechu zmieril ľudstvo s Bohom, aby priniesol pokoj. Ako povedal Svätý Otec, „pokoj je Ježišovým dielom“. Je dielom toho jeho „poníženia sa, aby poslúchol až na smrť a na smrť na kríži“. „A keď hovoríme o pokoji a o zmierení, o malých pokojoch, o malých zmiereniach, musíme myslieť na veľký pokoj a na veľké zmierenie“, ktoré „vykonal Ježiš. Bez neho pokoj nie je možný. Bez neho nie je možné zmierenie“. „Našou úlohou uprostred „správ o vojnách, o nenávisti, a to aj v rodinách“, je byť „mužmi a ženami pokoja, mužmi a ženami zmierenia“, povedal pápež František:
„Prospeje nám položiť si otázku: ‚Zasievam pokoj? Napríklad, prostredníctvom môjho jazyka zasievam pokoj alebo zasievam kúkoľ?‛ Koľkokrát sme len počuli povedať o niekom: ‚Má jazyk hada!‛, lebo vždy robí to, čo urobil had s Adamom a Evou – zničil pokoj. A toto je zlo, toto je chorobou v našej Cirkvi – zasievať rozdelenie, zasievať nenávisť, nezasievať pokoj. Toto je však otázka, ktorú nám prospeje si klásť každý deň: ‚Zasial som dnes pokoj alebo som zasial kúkoľ?‛ ‚Ale veď niekedy si veci treba povedať, lebo ten a tá...‛ - čo zasievaš s týmto postojom?“
Kresťania sú teda povolaní byť ako Ježiš, ktorý „k nám prišiel, aby priniesol pokoj, aby uzmieril“:
„Ak človek počas svojho života nerobí iné, než zmierovanie a upokojovanie, môže byť svätorečený: tá osoba je svätá. Avšak v tomto musíme rásť, musíme sa obrátiť – nikdy žiadne slovo, ktoré by prinášalo vojnu či malé vojny, nikdy klebety. Rozmýšľam: čo sú to vlastne klebety? - Nič, vysloviť jedno slovko proti druhému či povedať príbeh: ‚Toto urbil...‛ Nie! Klebetenie je terorizmom, lebo ten, čo klebetí je ako terorista, ktorý vrhá bombu a potom odchádza preč, ničí. Ničí jazykom, nevytvára pokoj. Je prešibaný, nie? Avšak nie je samovražedným teroristom, to nie, sám seba dobre opatruje.“
Pápež František zopakoval nasledovnú malú výzvu:
„Zakaždým, keď mi na jazyk príde povedať niečo, čo by bolo siatím kúkoľa a rozdelenia a ohováraním druhého... – zahryznúť si do jazyka! To vás uisťujem, že ak vykonáte toto cvičenie zahryznutia si do jazyka namiesto toho, aby ste siali kúkoľ, hneď na začiatku vám poranený jazyk až opuchne - lebo diabol nám v tom pomáha, totiž rozdeľovať - to je jeho práca, je to jeho remeslo.“
Homíliu Svätý Otec ukončil nasledujúcou modlitbou: „Pane, ty si dal svoj život, daj mi milosť prinášať pokoj, zmierovať. Ty si vylial svoju krv, nech ma netrápi, že mi trochu opuchne jazyk, ak sa uhryznem pred tým, než by som chcel ohovárať druhých“. -zk-

zdroj:http://sk.radiovaticana.va/

Pre MK Rastislav Mečiar