Vatikán 2. augusta – Poludňajšia modlitba Svätého Otca s veriacimi, ktorí sa zhromaždili na Námestí sv. Petra napriek veľkej horúčave, sa niesla ako zvyčajne v radostnej atmosfére. Podľa farebných tričiek bolo možné v okolí Baziliky sv. Petra rozpoznať chlapcov miništrantov, ktorých počas budúceho týždňa v Ríme čaká osobitný program medzinárodnej púte miništrantov, s účasťou najmä z európskych krajín.
Svätý Otec sa v príhovore pred modlitbou Anjel Pána sústredil na význam Ježišových slov o „chlebe života“, ktorým je samotný Pán. Vysvetlil, že okrem výzvy nezostať pri sústreďovaní sa na materiálne veci nás Ježiš pozýva chápať svet i náš vlastný príbeh v horizonte definitívneho stretnutia s Bohom vo večnosti. Eucharistia ako „chlieb života“, ktorý dáva nášmu životnému putovaniu zmysel a nádej, je nám daná zároveň ako úloha svedčiť o Kristovi a tak zasycovať duchovný i  materiálny hlad našich blížnych.
V závere stretnutia Svätý Otec pripomenul, že odpustky spojené so sviatkom Porciunkuly, ktorý sa viaže k Assisi a reholi františkánov, sú poukazom na tajomstvo Božieho milosrdenstva.
Celý príhovor pápeža Františka pred modlitbou Anjel Pána
„Drahí bratia a sestry, dobrý deň! V túto nedeľu pokračuje čítanie šiestej kapitoly Jánovho evanjelia. Po rozmnožení chlebov sa ľudia vybrali hľadať Ježiša a napokon ho nachádzajú pri Kafarnaume. On dobre rozumie motívu toľkého nadšenia pre jeho nasledovanie a odhaľuje ho jasným slovami: «Nehľadáte ma preto, že ste videli znamenia, ale preto, že ste jedli z chlebov a nasýtili ste sa» (Jn 6,26). V skutku, títo ľudia ho nasledujú kvôli materiálnemu chlebu, ktorým v predchádzajúci deň zasýtil ich hlad, keď Ježiš uskutočnil rozmnoženie chlebov. Nepochopili, že ten chlieb, rozlámaný pre toľkých, tak mnohých, bol vyjadrením lásky samotného Ježiša. Pripisovali väčšiu hodnotu tomu chlebu, než jeho darcovi.
Stojac pred touto duchovnou slepotou, Ježiš zdôrazňuje nevyhnutnosť nezastaviť sa pri dare, ale hľadieť ďalej a objaviť, spoznať darcu. Boh sám je darom a aj darcom. A tak z tohto chleba, z tohto gesta, ľudia môžu nájsť toho, kto ho dáva, a tým je Boh. Pozýva otvoriť sa takej perspektíve, ktorá nie je iba každodennou ustarostenosťou o jedlo, odev, o úspech, o kariéru. Ježiš hovorí o inom pokrme, hovorí o pokrme, ktorý sa nekazí a ktorý je osožné hľadať a prijímať. Povzbudzuje ich: «Nezháňajte sa za pominuteľným pokrmom, ale za pokrmom, ktorý ostáva pre večný život, a ten vám dá Syn človeka» (v. 27). To znamená: hľadajte spásu, stretnutie s Bohom.
A týmito slovami nám chce dať pochopiť, že okrem fyzického hladu človek v sebe nosí iný hlad – my všetci máme tento hlad – hlad, ktorý je dôležitejší, ktorý nemožno zasýtiť bežným jedlom. Je to hlad po živote, hlad po večnosti, ktorý môže zasýtiť jedine On, nakoľko je «chlebom života» (v. 35). Ježiš neodstraňuje starosť o zadováženie si každodenného pokrmu, neodstraňuje starosť o všetko to, čo môže životu priniesť pokrok. Ale Ježiš nám pripomína, že pravý význam našej pozemskej existencie spočíva v cieli, vo večnosti, spočíva v stretnutí s ním, ktorý je darom i darcom, a pripomína nám tiež, že na ľudský príbeh s jeho trápeniami a radosťami sa musíme pozerať v horizonte večnosti, čiže z výhľadom na definitívne stretnutie s ním. A toto stretnutie osvetľuje všetky dni nášho života.
Ak myslíme na toto stretnutie, na tento veľký dar, potom budú malé dary života, aj utrpenia a starosti, osvietené nádejou na toto stretnutie. «Ja som chlieb života. Kto prichádza ku mne, nikdy nebude hladovať, a kto verí vo mňa, nikdy nebude žízniť!» (v. 35). A toto je poukaz na Eucharistiu, ten najväčší dar, ktorý sýti dušu i telo. Stretávať sa s Ježišom, «chlebom života» a prijímať ho do svojho vnútra, dáva zmysel a nádej tomu často krivolakému životnému putovaniu. No tento «chlieb života» je nám daný ako úloha, čiže aby sme mohli aj z našej strany zasycovať duchovný a materiálny hlad bratov a sestier, ohlasovaním evanjelia navôkol. Svedectvom nášho bratského a solidárneho postoja k blížnym sprítomňujme Krista a jeho lásku medzi ľuďmi.
Nech nás Svätá Panna podporuje v hľadaní a nasledovaní jej Syna Ježiša, pravého chleba, živého chleba, ktorý sa nekazí a trvá pre večný život.“

Po modlitbe Anjel Pána pápež František Otec udelil apoštolské požehnanie. Ako zvyčajne, krátko potom pozdravil jednotlivé väčšie skupiny pútnikov.
Na dnešný deň, 2. august, ktorý slávime ako 18. nedeľu v cezročnom období, pripadá aj sviatok Panny Márie Anjelskej, patrónky kostolíka Porciunkula v Assisi. Svätý Otec na záver svojho stretnutia s veriacimi pripomenul tento sviatok a s ním spojené tajomstvo Božieho milosrdenstva, prejavujúce sa v dare odpustenia:
„Dnes si pripomíname Assiský odpust (Perdono di Assisi). Je to silný odkaz vyzývajúci priblížiť sa k Pánovi vo sviatosti milosrdenstva a tiež v prijatí Eucharistie. Sú ľudia, ktorí majú strach pristúpiť k spovedi, zabúdajúc na to, že tam nestretávame krutého sudcu, ale nesmierne milosrdného Otca. Je pravda, že keď vstupujeme do spovednice, cítime trochu hanby. To sa stáva všetkým, všetkým nám, ale musíme pamätať, že aj toto zahanbenie je milosťou, ktorá nás pripravuje na objatie Otca, ktorý zakaždým odpúšťa a vždy odpúšťa všetko.“
Svätý Otec sa rozlúčil s veriacimi prianím požehnanej nedele a dobrej chuti k obedu, pričom ich nezabudol poprosiť o modlitbu.

zdroj: radiovaticana

Pre MK Rastislav Mečiar