Uplynulo už prakticky päťdesiat rokov od Druhého vatikánskeho koncilu, ktorý priniesol veľa sviežeho vzduchu do života Katolíckej cirkvi a tým aj do jej vzťahov k spoločnosti. Hlavná zmena je návrat k pojmu Cirkvi ako spoločenstva veriacich v Ježiša Krista (čiže „Božieho ľudu“), ktoré sa skladá z hierarchie, laikov a rehoľného stavu. Ježiš Kristus zhromaždil a ustanovil túto Cirkev a poveril všetkých kresťanov, aby mu vydávali svedectvo svojim životom a vernosťou jeho náuke. V dogmatickej konštitúciu „Svetlo národov“ koncil vysvetlil podstatu a úlohu Cirkvi v našom modernom svete. Koncil tiež ponúkol svoju službu svetu, osvetlil  postoje kresťanov – členov Cirkvi ku konkrétnym problémom dnešného ľudstva, ako sú: práca, rozvoj, manželstvo, kultúra, politika, vojna a mier, o ktorých pojednáva pastorálna konštitúcia „Gaudium et spes“ – „Radosti a nádeje“.

V týchto obidvoch najdôležitejších dokumentoch Druhého vatikánskeho koncilu laici zaujímajú ústredné postavenie. Na Slovensku sa znovu prehlbuje diskusia o postoji Cirkvi k človekovi, k spoločnosti, k hospodárstvu, k politike a najmä k štátu. O akej „Cirkvi“ je reč? Medzi troma zložkami, ktoré utvárajú katolícku Cirkev sa pod tým menom ešte stále myslí iba na hierarchiu, čiže na duchovenstvo vôbec (pápež, biskupi, kňazi, rehoľné osoby). Ale najväčší počet členov katolíckej Cirkvi tvoria práve laici. Ako nemožno obmedziť náboženstvo a vieru na kostol a na sakristiu, tak nemožno zúžiť Cirkev na duchovenstvo. Pri plnom rešpektovaní sústavy Cirkvi, akú jej dal sám Ježiš Kristus, treba teda venovať viac pozornosti poslaniu veriacich laikov v Cirkvi a vo svete. Pripraviť ich, aby vydávali svedectvo svojej viery nielen v kostole, ale najmä v rodine, v spoločnosti, v práci, v škole, a na každom mieste, kde ich život postaví a kam sa kňaz často ani nedostane.

Laikov nemožno podľa závažných slov Koncilu považovať iba za pasívnych a druhoradých členov Cirkvi. Oni majú v Cirkvi a vo svete svoje vlastné miesto a zástoj, ktorý nemôže nahradiť ani kňaz ani rehoľník. Veriaci laici sú vo svete silou, ktorá vnáša do takzvanej časnej, svetskej oblasti Kristovho ducha. Podľa slov koncilu, „ta ich volá Boh, aby vykonávaním svojho zamestnania v duchu evanjelia sa zvnútra sťa kvas pričiňovali o posvätenie sveta...“ Sú teda ako kvas, ktorý preniká a pretvára hŕbu múky, bez ohľadu na to, aká je veľká; stačí ho malý kúsok, aby z nechutnej múky utvoril voňavý chlieb. Svojím vlastným spôsobom pomáhajú, niekedy viac životom ako rečou, v evanjelizácii a pokresťančení ľudstva a vykonávajú ozajstný laický apoštolát. Náuka o tajomnom tele Kristovom, v ktorom sme všetci rovní, nám zabraňuje chápať toto poslanie laikov ako druho-, alebo treťoradé. Ale nám ani nedovoľuje robiť z laikov akýsi druh klerikov, ako keby miništrantov (to môže byť len krátka výpomoc kňazom pri bohoslužbách). Ich apoštolské poslanie sa odohráva najmä v rodine, v zamestnaní, v kultúre, v hospodárskom a politickom živote a podobne, čiže vo svete. Laici sa pri tom majú vždy riadiť vierou a svedomím a snažiť sa žiť podľa Kristovho príkazu: „Nech tak svieti vaše svetlo pred ľuďmi, aby videli vaše dobré skutky a oslavovali vášho Otca, ktorý je na nebesiach“ (Mt 5,16), ako aj podľa návodu apoštola Pavla: „Láska Kristova nás podnecuje“ (2 Kor 5,14). Dekrét o laickom apoštoláte zhrnul úlohu kresťanského laika do jednej vety: „Laik je zároveň veriacim i občanom, ale sa má dať v obidvoch poriadkoch (duchovnom i časnom) viesť vždy len jedným svedomím – tým svojím, kresťanským“ (č. 5). Koncil ukončuje svoju úvahu o laikoch pekným obrazom: „Čím je duša v tele, tým nech sú kresťania vo svete“.

Pri dnešnej diskusii o pomere Cirkvi a štátu ako aj o vzájomnom vzťahu medzi laikmi a kňazmi i biskupmi nám môžu koncilové dokumenty veľa pomôcť. Môžu aj usmerniť apoštolskú činnosť vo farnosti, v spolkoch, v diecéze a v štáte.

Laické hnutia v iných krajinách môžu aj nám na Slovensku otvoriť horizonty a zapojiť sa do života Cirkvi vo svete. Pripomeňme si aspoň niektoré laické hnutia, ktoré jestvujú aj v iných krajinách. Osobne som poznal viacero z nich.

Fokolaríni vznikli za vojny v severnom Taliansku (v Tridente) zo silnej duchovnej skúsenosti skupiny mladých dievčat, ktoré sa stretli počas bombardovania v protileteckých úkrytoch: všetko sa rúca, ale Boh nie! Pri čítaní evanjelia ich oslovila najmä Ježišova modlitba vo večeradle: „Aby všetci boli jedno!“ (Ján 17,21). Viedla ich Chiara Lubichová, ku ktorej sa pridali mladé devy a muži, ako bol kandidát na kňazstvo Pasquale Foresi,  ale aj dospelejší ľudia, ako spisovateľ Igino Giordani. V roku 1947 ich schválil tridentský biskup De Ferrari. Spoločenstvo kresťanskej lásky im pomohlo sa rýchlo rozšíriť medzi katolíkmi a inými kresťanmi, ba aj medzi nekresťanmi. Utvorili sa skupiny ako Gen pre mladých, Nové rodiny, pre politikov a pre ekonómiu spoločenstva. Dnes sú rozšírení vo všetkých svetadieloch.

Neokatechumenálne hnutie založil v Madride roku 1964 Kiko (Francisco) Arguello a pomáhala mu Carmen Hernandez. Dnes sú tiež hodne rozšírení v španielsky hovoriacich krajinách, ale aj v niektorých mladých cirkevných spoločenstvách.  Podľa príkladu prvej Cirkvi zdôrazňujú hlboké obrátenie k Bohu, čiže akoby nový krst v Duchu svätom a obnovu rodín. Pápež František o nich 6. marca 2015 povedal: „Neokatechumenálna cesta je dar Božej prozreteľnosti“.

„Comunione e Liberazione“ založil taliansky kňaz Luigi Giussani pre katolíckych študentov a dnes ho vedie Julián Carón. Pápež František ich pochválil, že nestratili sviežosť a životnosť pôvodnej charizmy, ale ich aj upozornil, že v každom hnutí nie je najhlavnejšia charizma, ale Ježiš Kristus. Kresťan nie je proti niekomu, ale je pozitívne zameraný a ústretový.

Charizmatickú obnovu potvrdil pápež František aj svojou osobnou účasťou na ich veľkom zhromaždení v Ríme dňa 3. júla 2015. Jestvuje aj u nás.

Hnutie kresťanských rodín založili na Slovensku manželia Vladimír a Mária Ďurikovičoví a viedli ich Vlado Jukl a Silvester Krčméry. Poriadajú originálne manželské rekolekcie a stretnutia snúbencov, venujú sa evanjelizácii rodín.

Iné laické hnutia tiež pôsobia na Slovensku, aj keď sú azda menej rozšírené. Znovu sa objavili skauti, z Poľska prišlo hnutie „Svetlo a život“, rozšírená je mariánska kongregácia a podobné hnutia.

Aj tu platia Ježišove slová: „V dome môjho Otca je mnoho príbytkov“ (Jn 14,2). Tiež mnoho možností pre apoštolát laikov.

ZDROJ:   http://sk.radiovaticana.va/news/2015/07/26/kardin%C3%A1l_jozef_tomko_je_mnoho_mo%C5%BEnost%C3%AD_pre_apo%C5%A1tol%C3%A1t_laikov/1161002