Úvaha
Zmysel života
Koľko otázok a koľko odpovedí na tieto dve slová?! Človek je jednoducho viazaný zodpovednosťou voči otázke aj odpovedi, lebo otázka môže byť formulovaná tak, aby sa priamo dotýkala dotazovaného, a súčasne môže byť platná aj vo všeobecnosti.
Teraz, keď sme svedkami nezmyselných napätých škriepok, v ktorých hlavná otázka je: „ kto koľko nakradol?, kto koľko chce a ešte môže nakradnúť?, kto prečo a s kým ide proti niekomu alebo proti tomu?, kto klamal pred tým, kto klame teraz?“... Položené otázky nie sú jednoznačné, nesledujú príslušnú odpoveď, ale obsahovo sú upriamené na presadzovanie istých svetonázorov. Je pri tom ťažké sa orientovať v smerovaní na zmysluplnú svetskú budúcnosť v pravde a v spravodlivosti.
Nie je jednoduché pochopiť ako sa niekto môže rozhodnúť voliť stranu, ktorá „vyrába škandály, kričí, uráža, útočí, napáda, likviduje...“ a to spôsobom, ktorý ťažko pomenovať bez nálepkovania. Ale možno stačí sa vžiť do pomerov ľudí v regiónoch, v ktorých im ľudia dali hlasy a pochopíme, že je to výkrik zúfalstva v bezmocnosti.
Na druhej strane tá jednota, porozumenie, ticho, pokoj, ktoré v podobných regiónoch dokážu uskutočňovať ľudia vedení duchom kresťanskej lásky, dáva záruku, že sa to dá aj inak. Tu je na mieste aplikovať Kristove slová: „ A povedal im: „Žatva je veľká, ale robotníkov málo. Preto proste Pána žatvy, aby poslal robotníkov na svoju žatvu!“ (Lk 10,2)
Teda, keď ani z ľudského ani zo všeobecného hľadiska nemôžeme dostať zmysluplnú odpoveď, bude najlepšie, keď v zmysle práva voči platnému svetonázoru si odpovieme sami, aby sme cieľ našej zemskej púte našli a dovŕšili, aby sme si boli vedomí, že sme nežili zbytočne.
Tu naozaj pomôže len upriamiť ľudské zmýšľanie na Božiu pravdu a nechať sa viesť jedinou správnou cestou učením Pána Ježiša Krista!