Stav podvedomia človeka

Uznanie

Človek má viac menej  problémy so sebaúctou. Potrebuje stálu spätnú väzbu. Uznanie, úcta okolia sú  takmer nepostrádateľnou  súčasťou bežných medziľudských vzťahov. Keď sa stretávame so zraneniami, ignoranciou nášho ega, môže to vyústiť v rozkolísanie duševnej rovnováhy, v stagnáciu  sebaúcty, ohrozenia bezpečnosti, vedomia spolupatričnosti  až v strate sebaúcty, ktorá môže viesť až k nečinnosti.  Preto potrebujeme  publikum, aby sme sa mohli hmatateľne presvedčiť, že naše snaženie je korunované úspechom, že naše výsledky sú na úrovni úspešnosti,  aby sme sa mohli ubezpečiť, že očakávania okolia sme splnili svojimi slovami, činmi, gestami... Každý jeden úspech, uznanie, titul, hodnosť skrýva  v sebe očakávanie, že aj v budúcnosti môžeme dosahovať výsledky rovnakej úrovne. Na to ale, nemáme žiadnu záruku. Neúspechy veľkých, známych ľudí sú často korunované s takým istým uznaním, ako genialita bezvýznamných, malých ľudí.

Základom každej dobre fungujúcej spoločnosti je hlboká, úprimná spolupatričnosť, láska, uznanie a úcta. Bez uznania človek nemôže žiť,  rovnako ako ryba bez vody. Sú hranice  súťaženia, zápolenia, víťazstva, ktoré zasahujú do slobody existencie. Nedostatok uznania však spôsobuje kolaps a chorobný stav stresu. Či si to priznávame, alebo nie, v  každom z nás drieme túžba po uznaní. Bez rozdielu veku, telesnej príťažlivosti, množstva zranení, či sme zanedbaní, skleslí, upravení, optimistickí, v každom z nás  tlie túžba po uznaní a láske, lebo uznanie, tak ako obdiv, veľkorysosť, odpustenie a pochopenie  sú základom lásky. 

Obr.: google

Autor textu: Anna Václavová