Hluchým dáva sluch a nemým reč
Úbohý hluchonemý svet! Úbohí hluchonemí kresťania! Napriek tomu, že sa dnes toľko rozpráva a že je toho toľko, čo treba počúvať a čo možno počúvať. Väčšina sa uzatvára do seba. Väčšina sa bráni počúvať a bojí sa hovoriť. Ľudia sú obyčajne preto nemí, že sú predtým hluchí. Potrebujeme sa naučiť rozprávať po ľudsky, po kresťansky, nech naše slovo nie je kameňom, nech nie je zraňujúcim mečom, nech nie je súdnym výrokom. Potrebujeme rovnováhu medzi počúvaním a rozprávaním.
Pane, otvor naše srdce, aby sme porozumeli slovám tvojho Syna.
Mk 7,31-37 Ježiš opustil končiny Týru a cez Sidon prišiel ku Galilejskému moru do stredu dekapolského kraja.
Tam priviedli k nemu hluchonemého a prosili ho, aby naňho vložil ruku. On ho vzal nabok od zástupu, vložil mu prsty do uší, poslinil si ich a dotkol sa mu jazyka. Potom pozdvihol oči k nebu, vzdychol a povedal mu: „Effeta,“ čo znamená: „Otvor sa!“ V tej chvíli sa mu otvorili uši a rozviazal spútaný jazyk a správne rozprával.
A prikázal im, aby o tom nikomu nehovorili. Ale čím dôraznejšie im prikazoval, tým väčšmi to rozhlasovali a s tým väčším obdivom hovorili: „Dobre robí všetko: aj hluchým dáva sluch aj nemým reč.“
Mk 9,25 Keď Ježiš videl, že sa zbieha zástup, pohrozil nečistému duchu: "Nemý a hluchý duch, ja ti rozkazujem: Vyjdi z neho a už nikdy doň nevchádzaj!" |
|
Obr. : google