Ďalšia vynorená úvaha

Do nedeľného ranného ticha Ty prichádzaš

Ku mne hľadanej, neopustenej.

Priblížila som sa k Tebe Pane skrz telo  a krv Ježiša Krista,

Ja, ktorá som tak ďaleko a predsa tak blízko bola,

Som vykúpená pokojom, dôkazom lásky nesmiernej,

Ktorý mi udelil náš pán kaplán do  schránky môjho tela,

Pokojom, ktorý Ty Pane z milosti svojej rozdávaš.

Ani slová vďaky už  nenachádzam,

Keď  túto lásku v radosti vnímam

A zahŕňam ju k svojim ranným chválam.

Srdce mi volá: „stoj, neponáhľaj sa, zastav“!

Preži túto chvíľu plne v trpezlivosti!

Či v každodennom živote bežné je,

Že Pán prichádza ku mne, že sa mi dostáva takej milosti?

Veď chorý je aj Monsignor, chorý je aj pán farár

A pán kaplán nachádza čas pre mňa uprostred toľkých povinností.

Všemohúci dobrý, Bože, láskavý a  milostivý

Uzdrav našich kňazov a pánovi kaplánovi daj sily!

Že sa  nachádza v milosti Tvojej  isté je,

Lebo všetky sviatosti v láske, pokoji, v radosti vysluhuje.

Takto prichádzaš ku mne a zjavuješ skutočnosť,

Že Tvojich milostí a  zázračnej lásky je dosť a dosť.

Títo kňazi majú k Tebe prístup v jednom Duchu.

Ty si  ich vyvolil  za pastierov Tvojho vlastného ľudu.

Foto: z albumu fotografií z internetu