Skusim to trochu rozvinut, mozno nieco doplnit alebo zrealnit.

Krestanska strana moze ovplyvnovat spolocnost vtedy, ked bude mat realnu podporu a tu bude mat, ked bude narod krestansky. Scitanie ludu zial (alebo nastastie?) nehovori o realnom krestanstve. 75 percent je zial len tuzba. Realne berie vieru vazne okolo 10% obyvatelstva a myslim, ze tych cca 10%, ktore dostavalo KDH v minulych volbach zodpoveda aj stavu viery na Slovensku.

Otazka jednoty je trosku sirsia. Nie je to uniformita a nie vsetci sa zmestia pod jednu stranicku liniu. Rozdelenie nie je vzdy len o ambiciach. Napriklad odchod Fr. Mikloska z KDH nevnimam tak, ze odisiel, lebo chcel byt hore a tam uz nebolo pre neho miesto. Vnimam to tak, ze to bolo o hodnotach. A su aj rozne pohlady na ekonomiku, pravo, system skolstva... Cize nevidim ako tragediu, ked su krestania v roznych stranach, pokial drzia spolu v otazkach viery a svedomia.
Jednota v odlisnosti je bezny model vo vacsine societ, uniformita je neudrzatelna. Tento model sa vsak v politike tazsie uplatnuje pre percentualne limity (male strany si do parlamentu nedostanu) a tiez pre stranicku disciplinu, ktora obmedzuje slobodu osoby, ale bez ktorej sa vsak tazko da robit akokolvek dohoda s inymi partnermi. Ked sa na niecom strana dohodne (vedenie alebo vacsina) a nejde o vyhradu svedomia, tak to mensina musi podporit, aj ked ma iny nazor - inak je strana ako celkom nevyspytatelna a nedoveryhodna pri jednani. Pritom realna politika je prave o kompromisoch a dohodach s partnermi, inak nastupuje nestabilita a zmatok, neda sa efektivne vladnut. Cize uplna jednota krestanov vo vsetkom, vratane jedneho politickeho kosiara je asi nerealna. Len ak by fungovali dve velke strany ako v USA: A toto je zrejme tazkost, ktora bola aj podmetom k Tvojmu blogu.

Paradoxne v nadchadzajucom parlamente napriek rozdeleniu bude mozno viac krestanov, ako si zasluzime. V SDKU, ktore ma krestanstvo v nazve sa krestania nepresadili. Prekruzkovali sa Zitnanska, Freso, Vasaryova... Cakam, ze nove vedenie zmeni nazov na DS a s krestanstvom sa rozluci aj formalne. Zato viac krestanov preslo do parlamentu cez Nezavisle Osobnoti, kde na to stacilo pomerne malo preferencnych hlasov. Napriklad Milanovi Hortovi v SDKU nestacilo 8200 preferencnych hlasov, hoci bol nasadeny na 5. pozicii, ale Branovi Skripekovi stacilo 9600 hlasov, aby sa dostal zo 64. pozicie na 10!!! V Smere by potreboval minimalne 34000 preferencnych hlasov, aby sa dostal medzi zvolenych, hoci ich bolo 83.
Cize vysledok volieb nie je pre krestanov tragedia. V danej situacii bude dolezite, ako budu krestania drzat spolu v zasadnych otazkach svedomia. V inych veciach sa mozu rozchadat, je to aj prirodzne a to by som nevnimal ako tragediu.


Dotkol si sa kampane KDH. Neuveritelne! Neviem, ci ju robil diletant alebo zaskodnik z reklamnej agentury - efekt bol rovnaky. Bola strasne nudna az naivne spracovana a ked to slo v rozhlase alebo v TV, ludia sa na tom smiali. Citil som sa trapne, ked som to pocul alebo videl. Kde sa vzalo tolko neprofesionality (alebo zaskodnictva) - kto je za to zodpovedny ???
Ved kazdy clovek vies, ze obal predava. A tiez je znamy fakt, ze dnes sa kampan musi robit nepretrzite. Vsetci sa co maju ucit od Smeru a KDH osobitne. Vyjadrovat sa ku vsetkemu - jednoducho, zasadne a zrozumitelne a pritom prezieravo.

Ali, ďakujem za rozširujúci komentár. Realita a 75% je mi úplne jasná. A sú mi jasné aj súčasné odlišnosti - osôb i strán. Nehovorím o uniformite, ale o spolupráci, efektivite. Aj rozdelenie kresťanov do množstva cirkví prináša ovocie. Ale som presvedčený, že Kristovo: "nech sú tak dokonale jedno" by bolo rádovo efektívnejšou službou. A domnievam sa, že znovuzrodení kresťania majú potenciál vniesť aj do politiky novú funkčnú skutočnosť - jednotu, spoluprácu, tvorivosť, ... niečo ako telo zložené z úplne odlišných orgánov o čom hovorí 1 Kor 12. A o to mi ide, lebo naša realita "kresťan a politika" má ďaleko od možností, ktoré sú reálne dosiahnuteľné pri troche snahy (na obidvoch stranách: politici/voliči)).

Peťo vďaka za blog.
Netypicky si rozšíril politickú „zoo“. Popri Gorile, Sasanke, hadoch, ratlíkoch a somároch tu máme aj vrany :-).
Teraz vážne. Nastolil si tu nie ľahkú tému – jednota kresťanov v politike.
Ten údaj 75% je o kvantite a môže slúžiť napr. biskupom pri komunikácii so štátom, no zďaleka to nie je údaj o kvalite kresťanského života. Politici nie sú iní ako my, práve naopak sú jedni z nás, a tak predošlá veta platí aj na túto oblasť spoločenského života. Ja nemám odpoveď ani riešenie, no napadá ma, že je mnoho veci, ktoré ľudí spája. Napr. náš národný komplex menejcennosti nás spája a túžime po úspechu napríklad na MS v hokeji a keď sa to podarí (2002) sme celý bez seba, a keď nie (ako naposledy) tak prežívame frustráciu. Zjednocujúcim prvkom ľudí môže byť napr. hudba – viď rôzne fankluby. V duchovnom živote to môže byť rovnaká skúsenosť. Atď.
Keďže je reč o politike napadá ma čo majú spoločné voliči Smeru. V nemalej miere mnohí z nich sú sklamaní z iných stranách, ďalej ich spája nespokojnosť s tým ako sa majú tu a teraz, radosť keď im niekto šteklí uší sľubmi o sociálnych istotách a viera v ich naplnenie, vďaka tomu prižmurujú oči pred korupciou sľubovateľov, nekritický pohľad na prácu politikov menovanej strany, atď. A naopak, čo majú spoločné ľudia v tejto strane? Je to naozaj nezištná služba ľuďom, alebo niečo iné? Odpoveď nechávam na každom kto číta tieto riadky.
Kresťania v politike asi ťažko budú mať väčšinu, ale to čo majú robiť je byť svetlom a soľou, aby to tu nehnilo a nezapáchalo. Avšak to máme byť každý na svojom mieste. Sme?

Nakoniec osobné podelenie sa. Dva dni pred voľbami som uvažoval, že čo by momentálne prospelo Slovensku viac? Jednofarebná vláda Smeru? Koalícia Smer a aspoň ďalšie dve pravicové strany? Alebo výlučne pravicová koalícia? Dopadlo to ako dopadlo a priznávam, že nie som nadšený, ale ani zúfalý.
Pravica potrebuje zmeny a nemalé a tento „preplesk“ tomu môže len napomôcť. V momentálnej situácii, keď je potrebné robiť nemálo nepopulárnych krokov a naopak očakávania sú vysoké - mať výlučne zodpovednosť len jedna strana tak to nie je čo príliš závidieť. Verím, že s ubúdajúcimi percentami našich vládcov si to neodnesie naša budúcnosť. Našťastie Boh nie je Bohom len jednej chvíle „tu a teraz“, ale Bohom všetkého času – časnosti i večnosti.

Jozef, myslím, že zoo som nerozšíril. Vrana nie je exotické zviera a na rozdiel od vyššie menovaných jej výskyt na Slovensku je bežný. Možno aj preto sa dostala do ľudovej múdrosti, ktorú som použil. 75% pokrstených je iba výzva, skrytý potenciál tých, ktorí v sebe nosia semeno nového človeka. Uviedol som to preto, že hlavný problém Slovenska sú voliči, nie politici. Politikov, keď sa dohodneme, vymeníme v podstate hocikedy (voľby, protesty a pod.). Strany sa tiež dajú ľahko znemožniť, vrátane ich predsedov (viď tieto voľby). Čo však nejde odstrániť, sú voliči. Tých možno len zmeniť. Strany sa pár týždňov pred voľbami usilujú ovplyvniť správanie voličov rôznymi technikami a vynakladajú na to veľa prostriedkov a úsilia. Keď dosiahnu, o čo im išlo (získať hlasy vo voľbách), začnú sa venovať svojim "prioritám" a niekedy sa stane aj niečo dobré pre ľudí, či Slovensko (ale väčšinou je to inak: gorila, slovenská kapitálotvorná vrstva, rozdávanie spoločných zdrojov "svojim", ...). Nenadarmo sa hovorí, že keď zasadá vláda, či parlament, sú ohrozené životy, práva a majetky občanov.
Aby voliči nepodliehali rôznym populistom, manipulátorom a rôznym marketingovým technikám, je potrebné dosiahnuť zmenu ich zmýšľania. A o to mi ide: spoločné hľadanie úlohy kresťanov v politike. Tým nevylučujem z toho nikoho, lebo ide o hľadanie spoločného dobra pre ľudí, pre Slovensko - iba využitím potenciálu, ktorý je zasiaty krstom v živote ľudí.

Peťo s tou zoo, som myslel humorne, ale možno v takej Afrike vrana je exotická. OK môžem to upraviť na politický zverinec:-).
V podstate Tvoj koment je inak formulovaný článok, ktorý som tu pred voľbami napísal O modlitbe za voľby, a nielen tie najbližšie. Alebo inak, niektoré veci v ňom napísané môžem použiť ako odpoveď či na tvoj článok, alebo koment. Možno by som polemizoval s tým, keď píšeš: „Politikov, keď sa dohodneme, vymeníme v podstate hocikedy (voľby, protesty a pod).“ Ono to nie je tak jednoduché ako to znie, predovšetkým to: „...keď sa dohodneme, ...“ Keby to bolo tak jednoduché tak voľby a mnohé iné veci by inak vyzerali. A niektorých politikov nie a nie dostať preč (napr. odchod Dzurindu mohol byť oveľa skôr) a sú ďalší, ktorí by ho mohli nasledovať aj z KDH, či iných strán.