Už len keď som prišla na miesto, tak som cítila, že tento víkend a ani Godzone school nebude len taká obyčajná. Ani neviem či som očakávala niečo pred tým, že aké to bude(ja už som taká, že nič neočakávam), ale mala som pocit, že idem niekde, kde môžem byť sama sebou od začiatku do konca, že toto bude miesto kde sa budem meniť a učiť sa ako využiť svoje talenty na jedno veľké dielo a.....a ešte veľa vecí. Jednoducho, že idete niekde, kde viete že vás Boh chce mať.

        Mne sa dosť často stáva, keď som niekde kde viem, že budem s Bohom, že na mňa diabol útočí tým viac a nebolo to inak ani ten víkend. Zažívala som pre mňa veľmi ťažké boje, ale aj úžasný pokoj v Božom náručí. Jednu chvíľu som si lietala niekde v oblakoch a o pár minút som padla na úplné dno. Každá jedna prednáška hovorila práve o tom prečo som sa mala tak zle. Každá mi sadla dokonale a dala mi veľmi veľa do toho čo chcem žiť v bežnom živote. I keď potom prišlo niečo čo ma úplne položilo na lopatky. Ale aj vďaka tomuto víkendu viem, že s Bohom to zvládnem, že je vždy pri mne i keď si myslíme ako je ďaleko od nás, tak práve v tej chvíli je najbližšie a nikdy nás neopustí.

        Ale na druhej strane tu boli ľudia, ktorý boli neuveriteľní. Nikdy v živote som niečo také nezažila. Úplne rozdielni, neznámi(z väčšej časti) sa tak rýchlo dokázali spriateliť a vzniklo úžasne spoločenstvo v ktorom bolo vidno, že nás spája jeden a ten istý.....Boh. Bolo povzbudzujúce vidieť mladých ľudí tak zapálených pre Boha.

        Nikdy nezabudnem na ten víkend a už sa teším na to, čo má Boh pre nás pripravené nabudúce.