V albume 10 od tretieho dňa sa spieva: Ten kto s vierou vykročí, na orlích krídlach poletí...

Lietanie ma od malička fascinovalo. Pamatám sa na detské sny, keď príbeh Daidalosa a Iakrosa sa mi zdal úplne reálny, a riešenie ako predísť tragédií som videl v použítí lepších materiálov, namiesto vosku ktorý sa v teple topí (napr. epoxid - mohol som mať 6 - 8 rokov) A medzi najkrajšie sny, myslím tire skutočné v noci, patrili práve sny o tom ako lietam. Tesne ponad známe domy, vánok veje do tváre, niečo úplne krásne a príjemné. Neskôr, keď som dospel som sa stal pilotom klzákového padáka a v tomto vidím naplnenie snov o lietaní. 

V tomto blogu chcem ale písať o inej dimenzií. Boh sa pripodobňuje majestátnemu orlovi, ktorý chráni svoje mláďa. Podobne Boh viedol a chránil kroky Izraelského ľudu, keď ich vo viere viedol do zasľúbenej zeme. Dt 32, 11. Toto chcem robiť aj ja: chcem robiť kroky viery a spoľahnúť sa na Pána. Chcem sa nechať ním viesť.

Práve teraz idem urobiť krok viery. Bez záruky ako to dopadne. Bez istoty, čo z toho bude a ako to zvládnem. Vo viere, že Boh je Bohom zázrakov. (Ž 40,6) Na tento víkend sme naplánovali kurz Filip pre Podsádek. Pre mňa je to krok viery do neznáma. Prečo? Ešte nikdy som nebol zodpovedným za takýto kurz. Spolupracoval som  v minulosti, ale viesť ho, to je niečo iné. Neviem či na ten kurz prídu ľudia. Môže sa ľahko stať niečo, čo ich odradí. Čo potom? Mám pozvaných hostí, ktorí do zajtra večera sú v Čechách. Prídu šťastlivo? Nič sa neskomplikuje. A mnoho ďalších vecí je úplne v Božích rukách. A tak aj napriek všetkým otáznikom v tento večer som sa prihováral pred Bohom za ľudí z Podsádku, pozval som mnoho ľudí do modlitbovej podpory za tento kurz (a prosím aj teba) a robím tento krok viery. Dávam priestor Bohu, dávam mu seba samého. Nech mňa aj tých, ktorých mi Pán zveril ON nesie na svojich perutiach.