Za tento príspevok zrejme dostanem veľké množstvo negatívnych hlasov, ale myslím, že i tak je treba ho vysloviť.

Keď som sem prišiel a prečítal si blog, potešil som sa. Síce tam bolo veľa vecí, s ktorými som nesúhlasil, ale videl som snahu o pochopenie, snahu o rozoznávanie dôvodov, pre ktorý Pride existoval a existuje a vedomosť, že niečo zcela evidentne treba so súčasným stavom spraviť, že stav, v akom momentálne sme, nie je správny. Neuveriteľné, ako som sa nechal oklamať, ale to vychádza asi z toho, ako neustále znova a znova verím ľuďom a tomu dobru v nich, zvlášť v prípade kresťanov, namiesto toho, aby som si spočítal 2 a 2, chápal, aké typy ľudí tu budú a bral do úvahy, že niekto, kto sa témou homosexuality zaoberal 5 minút pri počutí kázne, vie o tom viac (alebo si to aspoň myslí), ako človek, ktorý sa tejto téme venuje už niekoľko rokov, zisťoval si argumenty oboch strán, aby sa aspoň trochu pokúsil o objektivitu. Áno, mnohí ma práve označujete pri čítaní tohto za namysleného a čiastočne to aj pravda je - pretože neberiem do úvahy argumenty, ktoré som počul už tisíc krát predtým, ktoré doteraz vždy boli vyvrátené a zvlášť nie vtedy, ak si dotyčný ani nedá námahu, aby si overil základné veci.

Väčšina z vás sa tu odvoláva (štandardne) na základné protiargumenty: Písmo a príroda. Je zarážajúce, že kresťania, ktorí boli počas komunistického režimu prenasledovaní, nevnímajú dôležitosť toho, aby štát umožňoval pohromade existenciu viac než jednej ideológie. Je zarážajúce, že kresťania, ktorí sú v moslimských krajinách prenasledovaní doteraz, nevidia to, že nemôžu štát postaviť na tom, čo ONI považujú za správne, či nesprávne. Je zarážajúce, že kresťania, ktorí polovicu Písma vnímajú obrazne, či kultúrne, či "prekonane" (čisté a nečisté, že? Alebo mám radšej spomínať ženy?), majú náhle problémy so spornými veršami z Písma (keby neboli sporné, neexistovali by ich rozdielne, navzájom sa bijúce interpretácie). Je zarážajúce, že kresťania, ktorí nemajú problém s okuliarmi, či najnovšími výdobytkami techniky, majú problém s homosexualitou kvôli jej "neprirodzenosti". Je zarážajúce, že kresťania, ktorí nemajú problém so šatami ako dôsledkom prvotného hriechu, odsudzujú homosexualitu z toho istého dôvodu. Ale jasné, obviňte ma z toho, že tomu nechápem, veď isto ste tu všetci strávili ďaleko viac času štúdiom, a ak nie, stále máte možnosť tvrdiť, že vy tomu rozumiete, lebo vás osvietil Duch Svätý (inak povedané "mám pravdu, lebo verím, že ju mám a privolanie Božstva ako autority bez akéhokoľvek dôkazu znie hodnovernejšie").

K samotnému liečeniu: to je fakt také ťažké skontrolovať si zdroje? Alebo skúsiť aspoň trochu viac študovať, než povedať si "to tvrdia kresťania, to musí byť pravda"? Nikomu nepríde ani trochu zvláštne, že väčšina ex-gejov zostáva stále aktívna v ex-gay campoch, aby "pracovala na oslobodení ostatných"? Nikomu nepríde zvláštne, že pôvodní lídri Exodu (ex-gej kresťanská organizácia, pre tých, čo nevedia) Michael Bussee, Darlene Bogle, či Jeremy Marks sa už nedokážu stotožniť s myšlienkou liečenia a zverejnili svoje ospravedlnenia a svedectvá, v ktorých hovoria, že sa nevyliečil NIKTO? Skúšal niekto reálne hľadať osobnu Michaela Glatzeho a čítať jeho životný príbeh a pár okolností (viď napr http://www.nytimes.com/2011/06/19/magazine/my-ex-gay-friend.html?pagewanted=all,­ alebo http://www.exgaywatch.com/wp/2009/10/ex-gay-michael-glatze-obama-is-utterly-disg­usting-because-he-is-black/)? Uvažuje niekto nad tým, prečo "takáto slávna ikona" má reálne na konte - koľko? Teraz to bude 5 rokov "ex-gej" života? Napadlo niekoho hľadať ex-gejov, ktorí by nemali 30, neboli neustále bombardovaní ZVONKA vinou a Písmom a ich "ex-gej" život vydržal viac, ako 20 rokov? Vie vôbec niekto tu, že Spitzerova štúdia, ktorá je NAJHLAVNEJŠÍ argument ex-gay hnutí, je zamietnutá jej vlastným autorom a vedecká obec ju neberie vážne kvôli jej vyslovene chybám? Napadlo niekoho vôbec stráviť trochu toho času a zisťovať niečo o skúsenostiach tzv. ex-ex-gejov? Alebo považuje snáď niekto za "úspešne vyliečeného" Richarda Cohena, ktorý bol vylúčený z APA a medzi jeho terapie na liečenie homosexuality patrí objímanie sa terapeuta (rozumej JEHO) s iným mužom, či mlátenie do podušky?

K "tej mocnej gej lobby, ktorá ovláda médiá a čoskoro ovládne svet": v prvých storočiach sa o kresťanoch hovorilo, že uctievajú osliu hlavu. Bola to pravda? Nie. Ale vykresliť kresťanov ako divných, ba až nebezpečných, viedlo k menšiemu pocitu viny, keď boli zabíjaní počas prenasledovaní. História sa opakuje: vykresliť "gej lobby" ako tú veľkú, mocnú mafiu spôsobuje, že ľudia ľahšie sústredia negatívne emócie voči tejto skupine, namiesto toho, aby zapojili mozog a reálne rozmýšľali a argumentovali - pred druhými i pred sebou. A niekomu toto veľmi vyhovuje...

K starému známemu argumentu "ak homosexuáli, kam to pôjde ďalej? Čo potom pedofili?" nie je veľmi čo dodať. Podobný argument vyvstával pri každej zmene spoločnosti a nehovorí nič o tom, čo sa má meniť, iba o výhovorke konzervatívnej časti spojenej s vyvolávaním strachu. Skúsme aplikovať tento argument na pár (dúfam) prekonaných mýtov z minulosti:
* ak ženy budú mať volebné právo, čo potom? Budú môcť voliť aj kozy a prasatá?
* ak povolíme svadby medzi bielymi a negrami, čo bude nasledovať? Človek a pes?
Jasné, tieto argumenty sa vám zdajú ako nezmysly... pretože nezmysly to sú. Nemožno zavrhnúť zmenu spoločnosti preto, lebo po nej môže prísť otázka na inú zmenu spoločnosti. Ak príde iná, odmietnete ju... a spolu s vami aj LGBT spolky, ktoré sa dištancovali a dištancujú od pedofilných, či iných pa-organizácií.

Netreba zabudnúť na starý známy argument "predtým to tu nebolo". Jasné, aj v roku 2007 iránsky prezident vyhlásil, že nemajú homosexuálov. Niet sa čomu čudovať, trest smrti robí svoje, ale to nehovorí nič o homosexualite. Keby kresťanstvo bolo trestané smrťou, o koľkých z vás, čo tu diskutujete, by tu ako o kresťanoch bolo počuť?

All in all na záver: jediné, čo mi dodáva nádej stále sám seba nazývať kresťanom, je vedomosť, že TOTO nie je jediná tvár kresťanstva, že arogancia, neochota a vedomé zamlžovania a zatajovania (áno, hovorím o Pastor bonus, pretože na rozdiel od niektorých ľudí tu oni nemajú možnosť povedať, že nevedia) je len jedna z tvári kresťanstva. Že existuje aj iná tvár: tá, ktorá, bez ohľadu na to, či verí, že homosexualita je od Boha, alebo verí, že homosexuálny styk je hriechom, reálne vníma človeka, jeho život, jeho boje a neponúka riešenia zo vzduchu na uspokojenie iba vlastného svedomia.

hmmm, neviem si predstaviť, keby dve samičky sýkorky (alebo opačne) vliezli do cudzieho hniezda a začali vychovávať malé sýkorčiatko - samčeka..., bolo by to od prírody normálne? Pomysleli by sme si, že sa ta príroda úlne zbláznila... aj to zvieratko vie, že pár tvorí samec a samica...
a čo ľudia?

ja si myslím, že treba sa aj trochu zamyslieť nad tým, či homosexualita
tomu ktorému človeku vyhovuje - tým chcem povedať, či je to jeho životný štýl a plne ho napĺňa a uspokojuje
alebo, či tento človek začína uvažovať aj nad niečim iným, ako zotrvávať v užívaní si všetkého, čo chcem, lebo všetko môžem a tak ako len ja chcem a nikto mi do toho nebude kecať
v prvom prípade sa ťažko dostaneme ďalej - tento stav sa javí ako nemenný
v druhom prípade je nádej na "uzdravenie" (nielen po fyzickej ale najmä duchovnej stránke)
a je úplne jedno, či budeme tvrdohlavo obhajovať a podporovať prvú skupinu
a zotrvávať v sebaklame (pretože to nič iné nieje)
a kopať nohami a rozhadzovať ručičkami a všetkých naokolo obviňovať z potláčania našich práv a slobôd (áno, lebo Boh dal slobodnú vôľu človeku konať aj zlo)
áno, každý má slobodnú vôľu rozhodnúť sa
ale beda tomu, kto svojimi klamstvami strhne nevinného
a toto je práve tá hrozba, keď sa niečo zvrátené dáva do rovnosti so správnym

naozaj stojí za to prečítať si fakta o homosexualite v knížke, ktorú som spomenul v niktorom predchádzajúcom príspevku

Pochopiteľne, existuje niečo ako egodystónna homosexualita. ALE vo vami spomínanom druhom prípade nie je "nádej na uzdravenie", len a jedine "túžba po uzdravení". Túžba nerovná sa nádej. Mohli by sme hovoriť o nádeji, ak by boli reálne výsledky, čo nie sú. Alebo my viete ukázať štúdiu uznávanú vedeckou obcou bez logických, či metodologických chýb, ktorá by ukazovala, že nejaké "ex-gay" výsledky reálne sú? Lebo teda takú by som rád videl.

To, či je prvá skupina sebaklam, je, s dovolením, otázka názoru - pokiaľ orientácia existuje, nie je v čom sa klamať. Problém ale je, ak niekto svoj názor (kľudne podporený náboženstvom) povýši na pravdu a na jej základe chce definovať základné prvky štátu, alebo presnejšie, ak na základe takejto "pravdy" chce určovať, ako druhý žiť môže, prípadne nemôže (prípadne aké budú tresty za to, ak tak spraví).

No pozor. Zase keď niečo považujem za zlé (škodlivé), tak to nebudem druhému odporúčať. Ani schvaľovať. Však nech si každý robí ako mu svedomie dovoľuje, ale nech odomňa (od spoločnosti) nežiada, aby sme mu to schvaľovali.

Tu predsa nejde o to trestať niekoho za nejaké správanie. Tu chce ktosi od nás, aby sme "požehnali" homosexuálne zväzky. A to odmietame, pretože ich považujeme za zlé (škodlívé) - pre samotných zúčastnených aj pre spoločnosť.

Nemám nič proti homosexuálne založeným ľuďom (ani si nie som istá, či je vhodné ich tlačiť do "liečenia"), verím, že Boh ich má rovnako rád ako napr. mňa. Aj ja by som druhého nemala menej rada, ak zistím, že je "iný". Ale ak považujem nejaké správanie za zlé, tak to tak aj musím pomenovať. A nijaké pochody a pod. to nezmenia.

Mám dojem, že tu ani tak nejde o skupinku (dovolím si povedať) postihnutých ľudí, a o ich "právo" na rovnako spokojný život ako má väčšina. To je len špička ľadovca - malá oblasť, kde vyčnieva postoj celej spoločnosti (alebo jej veľkej časti).
Ide o to, že v dnešnej kultúre je "normálne" vyžadovať "právo" na uspokojenie svojich "potrieb" (=žiadostí). A týka sa to žiadostí materiálnych (viď narastanie štátnych dlhov a pod.), sexuálnych (vidíme to vo všetkých seriáloch), aj iných... Je potom celkom prirodzené, že sa o svoje "práva" hlásia aj tí, ktorých "potreby" (= žiadostivosti) nie sú tak celkom prirodzené (pre ostatných).

1) Nehovorím o odporúčaní, ani o schvaľovaní. Každý má právo na svoj názor, vrátane názoru na chovanie druhého človeka. Lenže zároveň každý má právo toto chovanie uskutočňovať, pokiaľ ním neubližuje a nebyť zaň nijakým spôsobom spoločnosťou trestaný. Navyše, ak je otázka "zlého" v tomto prípade názorom (a ukazuje sa, že v prípade homosexuality tomu tak je), nemožno na základe vášho názoru ochudobňovať realitu druhého človeka. Rovnaký princíp je pri manželstvách rôznych rás verzus rasisti: to, že rasisti to považujú za zlé nesmie ovplyvňovať realitu daného manželstva.

2) Nikto nehovorí o "požehnaní". Hovorím o právnom usporiadaní, ktoré by zlepšilo kvalitu vzťahu daných dvoch ľudí a ktoré nemá (samo osebe) ako ovplyvniť ostatných. Tu je práve to, či je homosexuálny zväzok problémom pre spoločnosť - a akosi jediný argument, ktorý tu na obhajobu toho tvrdenia zaznel, bol ten, že by sa to ťažko vysvetľovalo deťom. Lenže to platí pri XY veciach, ktoré súvisia vyslovene s vierou (chodenie do kostola, pôst, celibát) a nie je to dôvodom pre zrušenie takýchto vecí.

3) Je skvelé, že nemáte nič proti homosexuálom (hmm ešte som nepočul "homosexuálne založený", dokonca ani v ex-gay kruhoch). A ani neočakávam, že sa váš názor v tomto zmení. Čo očakávam, je domyslenie vecí do konca. Na svete je veľa homosexuálov, ktorí sa snažia ísť podľa učenia väčšiny kresťanských cirkví, to jest sú v celibáte. Ak nič zlé nerobia, ako je možné, že o ich sexualite mnohokrát nevedia ani ich najbližší? Čo spôsobuje to, že nemôžu otvorene hovoriť, že sú teplí, ak nerobia nič zlé, ak v tejto oblasti nepáchajú žiaden hriech? Chýba mi tu práve tá "otvorenosť cirkvi", ktoré je hlásaná. Konferencia biskupov Slovenska (z KC) zvykne spomínať, že pre homosexuálov je otvorená a má pre ich pastoráciu špeciálne združenia. Čo nepovie ani KBS, je to, že väčšina tých, ktorí na akcie týchto (2) združení prídu, je bez coming outu - ich cirkevné spoločenstvo o nich nevie, mnohokrát ani ich vlastná rodina. Toto je primárna vec ohľadom cirkví, ktorú ako jedinú by som chcel vidieť inak. Nejde o zmenu postojov, kľudne môže ďalej veriť, že homosexuálne správanie je hriešne. Ide o skutočnú otvorenosť cirkevného spoločenstva voči homosexuálom, ktorí idú tak, ako špecifická cirkev chce. Táto otvorenosť zatiaľ nie je a myslím, že aj príspevky tu ukazujú, prečo.

Keď sú témou práva homosexuálov, za zamyslenie stoja tieto fakty:
1. aj homosexuálne orientované osoby, rovnako ako každý občan tejto republiky (pri splnení zvyčajných podmienok), majú právo uzavrieť manželstvo s osobou rovnakého pohlavia
2. ani heterosexuálne orientovaným osobám nie je dovolené uzatvárať manželské zväzky s osobou rovnakého pohlavia

Tu sme si všetci rovní bez ohľadu na orientáciu, preto je nezmyselné hovoriť o "diskriminácii" a "právach". Ešte raz: vy, čo ste priťahovaní osobami rovnakého pohlavia, máte rovnaké práva ako ostatní. Podstatou sporu je v prvom rade to, či homosexualita a jej prejavy sú v poriadku alebo nie.

Toto je diametrálne odlišné napr. od spomínaného volebného práva žien i od rasovo zmiešaných manželstiev. Rasisti považujú iné rasy za menejcenné, preto ich manželstvo osoby "nadradenej rasy" s osobou "menejcennej rasy" poburuje. My homosexuálne zväzky neodmietame preto, že by sme nebodaj považovali homosexuálov za menejcenných, ale odmietame to kvôli nášmu ponímaniu zmyslu a cieľa sexuality, komplementarity pohlaví atď...

kurnik, malá oprava:
v prvom bode ide samozrejme o právo uzavrieť manželstvo s osobou OPAČNÉHO pohlavia

Trefa do čierneho, Evi! Keby nebolo týchto práv, mali by právo tí, čo ho naozaj potrebujú- desaťtisíce chorých, ktorých na druhý deň po operácii alebo hneďopo nej pošlú domov a nikoho nezaujíma, či má kto človeku pomôcť, mali by právo starkí,ak sa už nevládzu postarať o seba, na starostlivosť ktorá im za 40-50 ročnú prácu patrí, mali by právo deti na slušné detské domovy s primeranou výchovou a výživou, nemuseli by byť bezdomovci a našla by sa aj práca. Aspoň ja tomu verím.
A zdravotné sestry by nemuseli brať almužny a mať namiesto 10 aj 30 pacientov
naoddelení. Keď som ňou bola ja, mali sme maximálne 3x3 pacientov, ak bol medzi nimi niekto úplne bezvládny, tak nám dvoch automaticky zobrali a privolali ďalšiu sestru. Dnes tieto kvalifikované dievčatá robia v nemeckých krajinách slúžky.
To bol iba zlomok. Nie, právny štát už nebude, modlime sa , aby bolo aspoň nebeské kráľovstvo!

Prepáčte, prosím, ale idete strašne do šírky - týmto spôsobom neviem diskutovať (a pochybujem, že sa to vôbec dá).
Takže len jednu vec, ktorou reagujete na môj príspevok, vo Vašom poslednom odstavci:
Štát má povinnosť (chrániť prirodzenú rodinu). Tá mu vyplýva z podstaty jeho existencie. To, že si to neplní, alebo zle plní, neznamená, že ju už nemá. Ale znamená, že mu to treba obzvlášť jasne pripomínať, teda jeho predstaviteľom, ktorí nesú za štát zodpovednosť. A nám tiež, v miere našej zodpovednosti za ich zvolenie - teda za moc, ktorú majú v rukách...

Čo znamená názor "podporený náboženstvom"? Asi by predsa len bolo potrebné rozlišovať medzi objektívnou pravdou a subjektívnou "pravdou"... A z pravdy isto možno vyvodzovať morálne dôsledky.

Isteže, spoločenská klíma je zvrátená a hierarchia hodnôt v spoločnosti je pochybná. Ale predsa, asi by bolo veľmi ťažké dokázať priamy súvis medzi skutočnosťami, o ktorých píšete a "týmito právami" (teda oprávnenému či neoprávnenému zápasu o legitímne či nelegitímne práva homosexuálov).

Problém diskriminácie nie je len v technicky nerovnakom zaobchádzaní, ale aj v logicky nerovnakom. Uzatvorenie manželstva s osobou opačného pohlavia znamená pre heterosexuála možnosť uzákoniť právne partnerský zväzok. Pre homosexuála to znamenať nemôže, keďže nemôže mať partnerský zväzok s osobou opačného pohlavia. Keďže teda daná norma (manželstvo) nespĺňa rovnako svoj účel pre rôzne skupiny, možno hovoriť o diskriminácii.

K diametrálnej odlišnosti - obávam sa, že tento názor nezdieľam. Podstatou sporu s rasistami je odlišný pohľad na svet, na základe ktorého má byť niekomu inému diktované, ako má svoj život prežívať. V tomto je jasná podobnosť.

Názor podporený náboženstvom je názor, ktorý je argumentačne primárne podporený určitým náboženstvom. Z tohto hľadiska je treba tiež brať do úvahy, že tzv. "objektívna pravda" je otázka môjho pohľadu na svet.

Asi ste chceli skôr napísať, že ak manželstvo neplatí rovnako pre rôzne skupiny... Totiž práve v tom účele (cieli) je pointa: Ak cieľom manželstva je založenie rodiny myslí sa prirodzenou cestou, potom nemôže byť manželstvo pre tých, ktorí "nemôžu mať partnerský zväzok s osobou opačného pohlavia". Tan partnerský zväzok je totiž predpokladom splnenia tohto cieľa.
Preto to nie je diskriminácia.
A práve pre túto logickú chybu sa manželstvá a rodiny cítia ohrozené týmito iniciatívami.

http://jandinga.blog.sme.sk/c/298820/Homosexualne-partnerstva-ako-bic-na-krestan­ov.html

Myslím, že tento link tu ešte nezaznel. A rozhodne je to zaujímavé čítanie.

Aká diskriminácia? Manželstvo je zväzok muža a ženy. To vedia aj detičky v škôlke. Muž a muž, žena a žena to nieje manželstvo. Akú máte istotu, že názor Vám oponujúcim je podporený náboženstvom? Čiastočne máte pravdu, ale je podporený aj mnohotisícročnými skúsenosťami ľudstva. Čím je podporený Váš názor? Tiež len /koĺko? /tisícročnými skúsenosťami, alebo je podporený niečim skoro tak veľkým ako náboženstvo? A to,že spoločnosť nechce akceptovať požiadavky homosexuálov /aspoň nie všetky/, nieje trestanie, alebo obmedzovanie. Je to len to najlepšie riešenie pre väčšinu spoločnosti, pre neotrasiteľnú podstatu rodiny.