Dnes, 23.2.2014, je presne päťdesiat rokov odkedy zomrel v chýre svätosti Páter Benjamín Martinský, SJ. Hoci sa naše životy prekrížili celkom nakrátko, čosi o tom viem...

Nejdem tu písať o jeho živote, hoci bol veľmi zaujímavý - pestrý a povzbudivý.

Chcem však napísať o veľkorysej obete jeho života, ktorú Pán od tohto svojho štyridsaťtriročného služobníka prijal, isto nie bez vážneho dôvodu.

P. Benjamín, rodák z Likavky (pri Ružomberku), bol dobrým priateľom mojich rodičov. Otec sa s ním spoznal v Levoči, kde viedol Mariánsku kongregáciu, mama neskôr - ale obaja konštatovali vzácnosť tohto priateľstva, z ktorého už po prvom stretnutí mali pocity, akoby bolo dlhoročné, hlboké a dôverné. Páter vynikal veselou povahou, ktorá však vyvierala z hlbokého duchovného života, vďaka ktorému dokázal nachádzať radosť a nádej aj v ťažkých životných situáciách, čim si - samozrejme - dokázal získať veľkú obľubu u ľudí (osobitne v náročných päťdesiatych rokoch) a bol pre každého skutočnou oporou.

Jeho vitalita, plnosť života, optimizmus a energia boli veľkým darom pre všetkých, ktorí mali to šťastie poznať ho.

Aj preto bolo celkom prirodzené, že sa mu moji rodičia zdôverili aj s ťažkosťami, ktoré sa objavili v súvislosti s čakaným štvrtým dieťaťom, vo vážnom zdravotnom stave matky a s mimoriadne negatívnymi výhliadkami... Lekári sa zhodli v tom, že táto ťarchavosť nemôže "dopadnúť" dobre, ba aj mimoriadne svedomitá  gynekologička, z viery principiálne odmietajúca potrat, v tomto prípade odporúčala zachovať radšej matku trom malým deťom...

Páter Benjamín zareagoval ako dokonalý kňaz a priateľ: rozhodol sa obetovať každý deň svoju svätú omšu na tento úmysel, a približne raz týždenne chodieval mamu navštevovať - povzbudiť, či rozveseliť. Na meniny čakaného dieťaťa dokonca odslúžil svätú omšu priamo v spálni, kde mama ležala (čo v dobe pred Koncilom bolo veľmi výnimočné).

Deň pred Štedrým dňom 1963 sa opäť zastavil, doniesol kapra a vtipkoval s deťmi. Pred odchodom podal mame ruku a povedal: "Buďte pokojná, vo veľkom pokoji. Ponúkol som Pánu Bohu svoj život, aby matka deťom bola uchovaná - cítim, že Boh to prijal"... a zavrel za sebou dvere.

Vtedy ho videla poslednýkrát. O dva týždne, 3. januára 1964, totiž v škôlke, kde ako robotník kládol podlahu, vypukol požiar. Všetci robotníci utrpeli popálenia a Páter Benjamín, ktorý sa usiloval ešte zachraňovať svojich spolupracovníkov, opúšťal budovu posledný, s popáleninami nezlúčiteľnými so životom. Previezli ho na špecializované pracovisko v Ostrave, kde pretrpel ešte 51 dní...

Medzitým sa dieťa narodilo, presne v termíne, úplne zdravé, nijaké negatívne prognózy sa nenaplnili - ani uňho, ani u matky. V deň jeho krstu, v nedeľu (presne ako dnes), okolo 13:30, informovaný, že dieťa i matka sú živí a zdraví, zavŕšil svoju výnimočnú obetu života a odovzdal svoju dušu Pánovi.

Mnohokrát za tých 50 rokov som sa zamýšľal nad zmyslom a odkazom tejto obety. V mladosti som z nej cítil až akúsi ťažobu (ozaj nie je ľahké žiť vo vedomí, že ktosi veľký obetoval za mňa svoj život)...

A dnes to tu píšem, na svedectvo, ako odporúčanie do pozornosti skvelého človeka - patróna života, ktorý isto z neba svojím príhovorom rád povzbudí všetkých, čo trpia podobnými problémami, ťažkými prognózami, prípadne i nedostatkom opory zo svojho okolia a pod.

Boh nepotreboval obetu života svojho verného služobníka, aby napriek zdravotným problémom priviedol na svet jedno dieťa. Ak to predsa urobil, zrejme mal na to iné dôvody. Jeho svätosť, ktorá už bola - napriek mladému veku - naplnená. A naše povzbudenie a posilnenie viery vo veľkosť hodnoty života. Aspoň ja to takto vidím.

Práve dnes sa mi moja dobrá známa zdôverila s mimoriadne rizikovou ťarchavosťou svojej švagrinej a ťaživými myšlienkami, obavami a minimálnou nádejou, ktorá ich všetkých zasiahla... Odporučil som jej Pátra Benjamína a jemu idem odporučiť ju, jej švagrinú, dieťa v jej lone a celú rodinu. Myslím, že preto je Páter Benjamín už v nebi - aby sa mohol naplno venovať takýmto prípadom...

(Na obrázku je plagát, pozývajúci na akadémiu pri príležitosti okrúhleho výročia smrti P. Benjamína, v Likavke, 2.3.2014 o 14:30.)