Pôvodne som chcel len pár slov, ako komentár k niektorému z vďačných blogov, ktoré sa tu na MK objavujú v týchto dňoch, ale poďakovanie kardinála Bertoneho na popolcovú stredu ma svojou presnosťou tak dojalo, že som sa rozhodol aspoň pár slovami aj ja vyjadriť svoju vďačnosť. Iste, netreba to robiť verejne, ale mám tam aj jedno odporúčanie...
Ako snáď každý, kto mal možnosť osobného stretnutia s kardinálom Ratzingerom, či s pápežom Benediktom XVI., aj ja si spomínam na Svätého Otca ako príklad pokornej, sústredenej, mimoriadne múdrej a pracovitej služby veľkému dielu Cirkvi.
Mal som to šťastie vídať ho, ešte ako kardinála, prechádzať podvečer krížom cez Námestie sv. Petra, ako kňaza v čiernom kabáte, pohrúženého do myšlienok... a raz sa s ním stretnúť aj osobne, počas audiencie u jeho predchodcu, v kúte sály, kde s pokorou podvedome "ukazoval", ako sa "nesie" hodnosť ako služba... Kiež toto jeho svedectvo osloví mnohých...
Ako pápež mi učaroval genialitou svojich dokumentov, a najmä encyklík. Je v nich jedinečným spôsobom spojená úcta k pravde, precíznosť formulácie, logická nadväznosť, znalosť kontextu s obdivuhodným zameraním na čitateľa...
Obzvlášť jeho "programovú" encykliku Deus caritas est vrelo odporúčam ako súčasť prípravy na manželstvo..., ale i na birmovku, a vôbec - ako "zatiahnutie na hlbinu" v rámci duchovnej obnovy... Poukazuje v nej totiž na to, že, prečo a ako je láska podstatným prejavom kresťanského života, ako je manželská láska jej pravzorom v spojení telesného a duchovného aspektu v jedno... a ako je charitatívna činnosť jej kresťanským špecifikom, ktoré - možno ako jediné - môže dnes prinavrátiť kresťanstvu dôveryhodnosť v okolitom svete.
Moje odporúčanie sa však netýka (len) tých, čo pripravujú na tieto sviatosti, ale predovšetkým tých, čo sa sami pripravujú: Mladí priatelia, garantujem vám, že budete šokovaní, ako ľahko sa dá čítať a porozumieť cirkevný dokument..