Aj dnes pokračujme v našich zamysleniach o Pánovom príchode cestou Eucharistie.

Eucharistiu definujeme – okrem iného – aj ako posilu. Pred svätým prijímaním sa kňaz potichu modlí, aby mu prijatie tela a krvi Kristovej bolo „posilou pre telo i dušu“. To, samozrejme, platí pre každého prijímajúceho.
Eucharistiu teda môžeme vnímať aj ako ten najúčinnejší „multivitamín“ pre našu dušu.

Skúsme si trochu pomôcť týmto obrazom. O vitamínoch sa už dnes vie naozaj veľa. Jednoducho povedané, ich úlohou v našom organizme je podporovať obranyschopnosť a napomáhať činnosť jednotlivých orgánov.

Aj Eucharistia v našej duši „funguje“ podobne: predovšetkým podporuje obranyschopnosť. V prvom období dejín Cirkvi bolo sväté prijímanie udalosťou vyhradenou na slávenie Veľkej
Noci. Predchádzala mu dlhá príprava, zameraná na očisťovanie pokáním, aby kresťan prijímal Pánovo telo do čistej duše. Táto prax vychádzala z podstatného predpokladu, že je neprípustné „spolužitie“ Krista s hriechom v duši človeka. Preto taká dôkladná príprava a taká bázeň pred svätokrádežou. V priebehu dejín sa uvažovanie Cirkvi v tejto veci trochu posunulo. Samozrejme, pôvodný predpoklad ostáva nezmenený. Na druhej strane však sa
postupne presadila myšlienka, že niet takého pokánia, ktoré by našu dušu očistilo lepšie než samotná Eucharistia. (Boh je ten, kto očisťuje, nie človek...) Preto Cirkev zaujala stanovisko, podľa ktorého je možné – po dôkladnej ľútosti – prijímať Kristovo telo aj vtedy, keď duša nie je celkom čistá (pokiaľ ju, samozrejme, neťaží smrteľný hriech – ako to, napokon, vyplýva zo samotného jeho pomenovania). Práve tu Eucharistia pôsobí ako posila obranyschopnosti
duše: Boh, ktorý prichádza, sám „vymetá“ hriech z nás, stáva sa Obyvateľom našej duše a posilňuje našu slabosť v boji proti zlu.

Okrem toho Eucharistia napomáha aj činnosť duše. Stav milosti, keď je človek naplnený Bohom, je tým najlepším predpokladom pre konanie dobra. To neznamená, že by skutky hriešnika, ba i ateistu nemohli byť dobré. Ale znamená to, že s Bohom v duši všetko, čo
konáme, má charakter a takpovediac „dosah“ neba, čiže svätosti. Ani ten najdokonalejší skutok človeka sa nemôže porovnávať so skutkami, ktoré Boh koná prostredníctvom človeka, ktorý sa mu slobodne dáva k dispozícii.

Na vstrebanie niektorých vitamínov je potrebné pripraviť prostredie (napr. niečo zjesť alebo podobne). Aj „Boží multivitamín“ si vyžaduje prípravu prostredia: obnovu spojenia s Bohom
(ak bolo narušené hriechom) a vieru. „Neboj sa, len ver“ – to je predpoklad Ježišových zázrakov. A Eucharistia má silu zázrakov!