Vzťah Peter – Ježiš je obrazom vzťahu ja – Ježiš a ty – Ježiš. Ako to, že Peter prešiel po vode určitý úsek? Jeho viera trvala do stredu vzdialenosti – potom skončila. Jeho ducha ovládlo „to ľudské“. Zapochyboval o Ježišovi. Chcel konať sám. Nepodobáme sa často Petrovi?
Vyučovanie - zdieľajte:
Viera kráčať po hladine
Myslím, že každý dobre pozná tú stať písma, v ktorej sa popisuje Petrovo vystúpenie na hladinu Genezaretského jazera, kráčanie a jeho pád do vĺn. Ak si chceš oživiť podrobnosti, môžeš si prečítať Mt 14:24-33. V tejto stati sa popisuje, ako po prvom rozmnožení chleba zástupom sa Ježiš odoberá na pusté miesto modliť sa (rozprávať sa s Otcom, zjednotiť svojho ducha s jeho), a nad ránom, privolaný hrozbou nebezpečenstva svojim učeníkom, blíži sa k nim po vetrom zvlnenej hladine. Ježiš sa ponáhľa na pomoc. Budúci apoštolovia v šoku kričia: Mátoha! Prelud! Prízrak! Avšak Ježiš sa im dáva spoznať svojim hlasom. Cholerický Peter vykríkne: „Pane, ak si to ty, rozkáž, aby som vyšiel k tebe po vode!“ Keby bol na jeho mieste Ján, ten by svojho Majstra neskúšal takýmto riskantným spôsobom. Ale Ježiš povedal: Poď! Písmo to zachytáva lakonicky: Peter vystúpil z loďky, vykročil po vode a šiel k Ježišovi. V prostriedku medzi loďkou a Ježišom zachváti Petrovo srdce strach a začne sa topiť. Pokiaľ ho držalo nadšenie z lásky k Majstrovi, pokiaľ stačila jeho viera, že Ježiš môže spôsobiť tento zázrak a držať ho v ňom, potiaľ kráča po hladine; – keď sa viera stráca, začína sa topiť, začína sa chvieť o svoj život, jeho myseľ premáha to ľudské, to nie-božské, ktoré je proti viere a vieru zabíja. Čím viac sa bojí, tým viac sa potápa. Zaujímavé, čo robí v tomto okamihu Ježiš. Stojí opodiaľ Petra a nepomôže mu. Pozerá naňho a nevystrie ruku na pomoc. Ježiš je zviazaný a hoci chce, nemôže pomôcť, lebo u Petra sa stráca viera. Petrovi sa na tvári zjavuje hrôza a viac a viac mu ochromuje myšlienky. Z Petra je už „len telo“, bez „nadstavby – ducha“, je paralyzovaný strachom, zabúda aj na to, že môže plávať, lebo vie (ako rybár veľmi dobre) plávať, už sa len bojí o svoj úbohý život. Ako keby Ježiš silou svojej vôle musel pozdvihnúť Petrovho ducha ku sebe, až potom Peter pozrie na Ježiša a vidí, kde je jeho spása (záchrana). Až vtedy vykríkne: „Pane, zachráň ma!“ Čo vtedy urobil Ježiš? Hneď vystrel ruku, zachytil ho a povedal mu: „Maloverný, prečo si pochyboval?“ Vtedy už Ježiš môže konať a koná hneď. Pokorený Peter sa vracia do loďky s pocitom hanby. Ten Peter, ktorý neskôr má byť na čele stáda, ktoré zanechá Kristus, ako hlavný pastier.
Vzťah Peter – Ježiš je obrazom vzťahu ja – Ježiš a ty – Ježiš. Ako to, že Peter prešiel po vode určitý úsek? Jeho viera trvala do stredu vzdialenosti – potom skončila. Jeho ducha ovládlo „to ľudské“. Zapochyboval o Ježišovi. Chcel konať sám. Nepodobáme sa často Petrovi? V čase najväčších skúšok, najbolestnejšieho utrpenia, kedy by sme mali Ježišovi čo najviac dôverovať a volať naňho, čím viac je nebezpečenstvo nablízku, tým viac chceme konať sami. Zabúdame na Ježiša ako Peter. Akoby my sme mohli niečo urobiť! Nestáva sa to aj tebe?: Čím väčší je problém, tým viac ho chcem vyriešiť sám: trasieme sa, ale na svojho nebeského Pomocníka nezavoláme. Strach zviera srdce, otupuje vieru a dôveru. Prestávame veriť, že Ježiš Kristus to môže vyriešiť – snažíme sa zachrániť situáciu vlastnými silami. Pritom Ježiš má do konca vekov titul Spasiteľ a to znamená Záchranca. On ti ponúka svoju pomoc, on ťa môže zachrániť z každého problému: dokonca aj z toho, do ktorého si sa dostal len a len vlastnou vinou. On ťa zachránil nielen pred 2000 rokmi od hriechu a smrti, ale aj v súčasnosti ťa chce zachraňovať z každého problému ako pravý Spasiteľ, pravý živý Záchranca.
Hriech pochybovania a hriech nevolania Ježiša ako Záchrancu je dnes veľmi rozšírený. Pokiaľ nezdvihnem oči k Ježišovi a nezavolám ho do svojej bolesti, môžu ma moje problémy položiť, môžem sa s nimi trápiť do konca života.
Ale myslíš, že tá výčitka Petrovi je tvrdá a režúca? Nie. Je plná nehy, pretože Ježiš rozumie všetkému, čo spôsobuje Petrove slabosti. Ježiš Kristus je najlepším Obhajcom a najlepším Sudcom, aký kedy bol a aký je. Pamätáš, že keď si mal Dávid, najväčší izraelský kráľ, vybrať trest za bohorúhavé sčítanie Izraela, tak si vybral ten od Jahveho a nie od ľudí, pretože on je milosrdný? Ježiš Kristus ti rozumie, chápe ťa, ak ti niečo vyčíta, robí to nežne a to preto, aby si pochopil, že on ti chce len dobre.
Záchranca chce jedno: aby si mal vieru. Ak máš vieru, vtedy ti môže prísť na pomoc. Ježiš sám robí všetko, aby nás priviedol k viere. Od svojho požehnania, cez vyučovanie životom, až po nevyhnutné skúšky. Viera a dôvera Pánovi je tá najpodstatnejšia vec na tomto svete. Človek však môže vieru odmietať a spoliehať sa na matematiku, vedu, auto, televízor, počítač, plat, svoju stranu, na lásku svojho partnera, či na niečo iné. Toto robí človek vo svete, človek zo sveta. Nevidí a nespolieha sa na svojho Záchrancu. Ježiš však koná svoju záchrannú úlohu, danú mu od Otca a dobrovoľne prijatú, ďalej. A keď už pre nevieru nemôže spasiť svet, pretože ten nechce byť spasený, zachráni zo sveta aspoň tých, ktorí, pretože Ježiša milujú, už svetu nepatria. A tak teraz sa môžeš pridať buď ku svetu alebo k Ježišovi. Inej cesty niet.
Pre Ježiša, ktorý bdie, aj keď my spíme, je veľkou bolesťou, že nemôže zasiahnuť do našich problémov a do našich utrpení, pretože odmietame jeho pomoc tým, že konáme sami (alebo dokonca žiadame o pomoc Zlo: veštenie, okultizmus, všakovakí liečitelia). Ježišovu bolesť si môžeš veľmi dobre predstaviť na vzťahu otec – syn. Keď si syn nespomenie na otca, že by mu ten mohol pomôcť, ba mu hovorí: Nechcem tvoju pomoc. Otec tam vtedy stojí a je to pokorený otec. Je to zarmútený otec, otec s bolesťou v srdci.
Prečo Ježiš nepomôže bez toho, aby sme ho volali? Prečo Ježiš stojí pri Petrovi a nepomôže mu v nebezpečenstve života? Keby to robil bez nášho zavolania, mohla by to byť nanútená pomoc, pomoc ponúkaná akosi násilne. Ježiš chce vidieť aj neľahostajnosť, chce byť ľuďmi volaný, chce vidieť, že je ľuďmi považovaný za Spasiteľa čiže za Záchrancu, teda toho, ktorý môže zachrániť (ktorý je považovaný a verí sa mu, že má tú silu). Jedine u toho svoju silu pomoci môže uplatniť.
A vieš si predstaviť radosť Ježiša, ktorú pociťuje jeho duch, keď nájde dušu, ktorá verí, dôveruje mu a ktorá ho volá, pretože Ježiša miluje viac ako všetky veci sveta, a nečaká až na chvíľu potreby? Takej duši dá Pán zástupov pocítiť slasť svojho prijatia a čosi z neba už tu na zemi. A v nebi spoločenstvo s Najdokonalejším. Chceš sa tam dostať aj ty?
Štefan Patrik Kováč, ThLic
Spoločenstvo Živá voda
PS Brat, sestra, ak ťa vyučovanie oslovilo, pozvi, aby oslovilo i druhých: Z D I E Ľ A J. Všetko na slávu Ježiša!!!
