Otec sa stará o svoje deti. Pozrite sa na nebeské vtáky: nesejú, ani nežnú, ani do stodôl nezhromažďujú, a váš nebeský Otec ich živí. Nie ste vy oveľa viac ako ony?(Mt 6:26) Jedine nedôvera a konanie vo vlastnej sile mu môžu znemožniť starať sa o svoje deti. Často však jeho deti sa skôr spoľahnú na svoje sily a na Otca-Pomocníka nepomyslia, alebo si nevedia predstaviť, ako by im mohol pomôcť. Stará sa o tých najbiednejších; im je osobitne otcom. Žalm 68:6 hovorí: Plesajte pred ním, on je otec sirôt a záchranca vdov, on je Boh vo svojom svätom príbytku.

Vyučovanie 

Božie deti

Aký je, alebo aký bol tvoj otec? Akú vlastnosť si najviac vážiš na svojom otcovi? Ja si doteraz vážim a rád spomínam na jeho skromnosť. Často si ju pripomínam: ako by on zareagoval v tomto prípade? Bol veľmi skromným človekom. Nám, deťom, nechával to najlepšie, on sa uspokojil s tým horším. Či už to bolo jedlo, alebo iná vec. Buď počkal, kým si my vyberieme z jedla (samozrejme, to najlepšie), alebo on si hneď vybral to najhoršie, čo zrejme nikto nebude chcieť jesť. Uspokojil sa s tým najmenej chutným. Nikdy si nekúpil niečo luxusné, na druhú stranu nám deťom doprial lepšie, ako sebe. On si sadol na najhoršie miesto, aby sme my mali lepšie miesta. Hlavne, aby my sme sa mali dobre, naplnenie jeho potrieb bolo až na druhom mieste. Otec.

Ako kresťania sme – vznešenejšieho označenia niet – Božie deti. Cez smrť Ježiša Krista a pokrstením v jeho smrť si bol adoptovaný do Božej rodiny. A rodina má svoju hlavu – Otca. Keď sa zahľadíme na nášho nebeského Otca, aký je? A akú máš o ňom predstavu? Je veľmi dôležité poznať jeho vlastnosti a opierať sa o nich, lebo sú nemenné. Niečo podobné, ako som sa ja mohol spoľahnúť: vo svojom sebectve dieťaťa som si mohol byť istý, že vždy sa mi dostane lepšie ako môjmu otcovi, lebo jeho vlastnosť skromnosti bola stabilná. Napríklad, keď raz na sebe spoznáš, že nebeský Otec je milosrdný, odvtedy môžeš k nemu pristupovať vždy ako k Milosrdnému (on bol aj predtým taký, ale si to nevedel).

O tom, aký je Boh, hovorí celá Biblia. My začneme s Žalmom 103. Na začiatku sa tam píše, že je svätý. Ďalej nemáme zabúdať na jeho dobrodenia, lebo je dobrotivý Otec. Ako často pozeráš dozadu, čo ti Otec ako svojmu dieťaťu už dal, a ako často mu za to ďakuješ? On ti odpúšťa všetky neprávosti, on lieči všetky tvoje neduhy. On je odpúšťajúci Otec, niet hriechu, ktorý by si oľutoval, aby ti ho kvôli krvi svojho Syna neodpustil. Každý hriech je totiž najprv previnením proti Otcovi, až potom proti danému človekovi. Je schopný vyliečiť všetky tvoje neduhy. Naplňuje dobrodeniami tvoje roky.

Otec vždy koná spravodlivo – je pripravený odmieňať dobré a keď chce zlé trestať, najprv sa pozrie na svojho Syna na kríži. Kvôli Synovi je skôr pripravený ovenčiť ťa milosrdenstvom a milosťou, ako trestom. Ale vždy je spravodlivý. U neho je právo skutočne právo. Zastáva sa najmä slabých a bezmocných. Nevyčíta ti ustavične tvoje chyby, ani sa nehnevá naveky. Je to chápajúci Otec. Je veľmi vznešený, lebo nezaobchodí s nami podľa našich hriechov, ani nám neodpláca podľa našich neprávostí. Keby to robil, už by sme tu neboli. Je veľmi trpezlivý.

Voči tým, ktorí ho uctievajú ako Boha-Otca, voči tým má veľké zľutovanie. Je to ľútosť nad členmi rodiny, ktorým sa nedarí, ktorí si sami ubližujú a sa trápia. Ale keď mu odovzdáš svoju neprávosť, má moc ju vzdialiť od teba tak ďaleko, ako je vzdialený východ od západu. V tomto žalme je aj vysvetlené ako sa Boh zmilúva nad nami. Zmilúva sa ako Otec nad deťmi. Ako pravý otec. Nie karikatúra otca, ako to často je v našich hriechom poškodených rodinách. Ako to je? Keď dieťa príde za otcom, aby mu povedalo „Odpusť, sklamal som tvoju lásku“, čo urobí pravý otec? Prijme svoje dieťa, ktoré si samo ublížilo a nebude mu zväčšovať ranu trestom, výčitkami, ale ho objíme, naleje mu liečivého oleja na rany a zahrnie ho ešte väčšou láskou. Teší sa z toho. Milosrdenstvo Pánovo je od večnosti až na večnosť.

Boh Otec je Otec milosrdenstva a všetkej útechy.On nás potešuje v každom našom súžení, aby sme mohli aj my potešovať tých, čo sú v akomkoľvek súžení, tou útechou, ktorou Boh potešuje nás(2 Kor 1:3). Otec preukazuje svojim deťom útechu. Nesľúbil nám, že nebudeme mať súženia a utrpenia, ale je vždy pripravený nás utešiť a povzbudiť, aby sme neklesali na mysli. Odmena je nepredstaviteľne veľká. Tešíš sa na ňu?

Dodržuje sľuby.Na rozdiel od človeka, Boh dodrží svoj sľub. Ukazuje to napríklad Žalm 105.

Otec sa stará o svoje deti. Pozrite sa na nebeské vtáky: nesejú, ani nežnú, ani do stodôl nezhromažďujú, a váš nebeský Otec ich živí. Nie ste vy oveľa viac ako ony?(Mt 6:26) Jedine nedôvera a konanie vo vlastnej sile mu môžu znemožniť starať sa o svoje deti. Často však jeho deti sa skôr spoľahnú na svoje sily a na Otca-Pomocníka nepomyslia, alebo si nevedia predstaviť, ako by im mohol pomôcť. Stará sa o tých najbiednejších; im je osobitne otcom. Žalm 68:6 hovorí: Plesajte pred ním, on je otec sirôt a záchranca vdov, on je Boh vo svojom svätom príbytku.

Otec má veľmi blízky vzťah so svojimi deťmi. Podľa Mt 6:9 je Boh náš Otec. Je náš. Je môj. Keď ho potrebujem, venuje sa „len“ mne. Keď sa chcem zdieľať s radosťou alebo bolesťou, on je vždy pripravený počúvať. Nikdy neodmietne svoje dieťa. Nikdy nepovie: Počkaj do zajtra, teraz nemám na teba čas. S ním sa môžem radovať a s ním môžem riešiť svoje problémy.

Ako sa ľudia stávajú Božími deťmi? Stávajú sa nimi vierou v Ježiša Krista:

1 Novým zrodením. V Jánovom evanjeliu sa píše: Prišiel do svojho vlastného, a vlastní ho neprijali. Ale tým, ktorí ho prijali, dal moc stať sa Božími deťmi: tým, čo uverili v jeho meno, čo sa nenarodili ani z krvi ani z vôle tela ani z vôle muža, ale z Boha. (Jn 1:11-13) Vyzliecť starého človeka pod hriechom a obliecť nového pod milosťou.

2 Adoptovaním. Otec si nás ešte pred stvorením sveta vyvolil... a predurčil, aby sme sa skrze Ježiša Krista stali jeho adoptovanými synmi (Ef 1:4-5). Každý človek musí vedieť, že je mimo Božej rodiny (kvôli hriechu Adama). Dostať sa do nej môže len tak, že si ho Otec adoptuje. Umožnil to Nevinný Svätý na kríži.

3 Duchom Božím.Lebo v ňom už nie sme otroci hriechu, aby sme sa museli báť, že sme sami a nikto nás nechráni.Veď všetci, ktorých vedie Boží Duch, sú Božími synmi. Lebo ste nedostali ducha otroctva, aby ste sa museli zasa báť, ale dostali ste Ducha adoptívneho synovstva, v ktorom voláme: „Abba Otče!“ Sám Duch spolu s naším duchom dosvedčuje, že sme Božie deti. (Rim 8:14-16) Máš to dosvedčené Božím Duchom. On je svedok toho, že si Božie dieťa, dieťa v bezpečí Božej rodiny.

Ďalej si môžeme pripomenúť, ako sa Boh správa ku svojim deťom. Niekedy kresťan má zlý obraz o Otcovi, lebo jeho vlastný otec zlyhal. Ale Biblia nám podáva svedectvo o troch základných postojoch, aké nebeský Otec má ku svojim deťom. Na nich môžeš postaviť svoju prítomnosť a budúcnosť, tieto postoje sú nemenné.

1 Otec miluje svoje deti. Láska Otca je najzákladnejšia vec, o ktorej by malo mať istotu každé Božie dieťa. Aj keď dieťa zlyhá, to ešte neznamená, že láska Otca sa premení na nenávisť. V Bohu nie je nenávisť. To len človek si myslí, lebo v ňom samom je. Láska nie je schopná nenávidieť. Pozrite, akú veľkú lásku nám daroval Otec: voláme sa Božími deťmi a nimi aj sme. Milovaní, teraz sme Božími deťmi (1Jn3:1-2).

2 Otec vychováva a učí svoje deti. Výchova je veľmi dôležitá vec vo vzťahu k deťom. Biblia o tom hovorí, že ak by sme boli mimo výchovy, boli by sme ako nemanželské deti. V boji proti hriechu ste ešte neodporovali až do krvi. A zabudli ste na povzbudenie, ktoré sa vám prihovára ako synom: „Syn môj, nepohŕdaj Pánovou výchovou, ani neklesaj, keď ťa on karhá. Lebo koho Pán miluje, toho tresce, a šľahá každého, koho prijíma za syna.“ Je na vašu nápravu, čo znášate. Boh s vami zaobchádza ako so synmi. A ktorého syna by otec nekarhal? Ak ste mimo výchovy, na ktorej dostali účasť všetci, potom ste nemanželské deti, a nie synovia! Boh náskarhá, aby sme mali účasť na jeho svätosti. Pravda, každá výchova v prítomnosti sa nezdá radostná, ale krušná; neskôr však prináša upokojujúce ovocie spravodlivosti tým, ktorých ona vycvičila. (Hebr 12:4-11)

3 Otec sa nikdy nezriekne svojho dieťaťa. Sú vo svete takí otcovia, že keď ich deti sklamú, tak ich vydedia, nechcú ich vidieť, odvrhnú deti; a sú aj nezodpovední, kvôli ktorým deti končia v detských domovoch. U nebeského Otca sa ti to nemôže stať. On ťa nikdy neopustí, neodvrhne. Hovorí o tom najkrajšie a najdojímavejšie podobenstvo v Bibli – o márnotratnom synovi, Lk 15:11-24. Ešte bol ďaleko, keď ho zazrel jeho otec, a bolo mu ho ľúto. Pribehol k nemu, hodil sa mu okolo krku a vybozkával ho. Syn mu povedal: „Otče, zhrešil som proti nebu i voči tebe. Už nie som hoden volať sa tvojim synom.“ Ale otec povedal svojim sluhom: „Rýchlo prineste najlepšie šaty a oblečte ho! Dajte mu prsteň na ruku a obuv na nohy! Priveďte vykŕmené teľa a zabite ho. Jedzme a veselo hodujme, lebo tento môj syn bol mŕtvy, a ožil, bol stratený, a našiel sa.“ Ten, kto sa vrhol, nebol syn na otca, ale otec na syna – aby ho objal. Otec naňho myslel po celý ten čas a trápil sa, ako si syn – zo slobodnej vôle, lebo k láske sa nedá prinútiť – sám sebe ubližuje, že ho opustil. Zvolil si niečo, čo sa nakoniec ukázalo, že končí u svíň, – namiesto pokoja a hojnosti u Otca. Tak je to často aj s nami: Myslíme si, že nám bude lepšie, ak sa oslobodíme z mravných záväzkov, ktoré nám ponúka Otec, nevieme, že život mimo nich musí skončiť ako život s prascami v blate. Ale keď na to konečne prídeme, nie je to tak ako u človeka, ktorý ti povie: Už s tebou nič nechcem mať, alebo si ma sklamal a zranil! Otec naopak otvára náruč milosrdenstva a veľmi sa teší: obmyje nás od špiny a znovu môžeme chodiť po jeho palácoch a tešiť sa, že ho máme.

Ďalšia vec, ktorú si musíme uvedomiť je tá, že Otec nám nielen dáva veľa, ale od nás aj veľa očakáva:

Otec očakáva, že deti budú napodobňovať jeho charakter. Napodobňujte Boha ako milované deti a žite v láske tak, ako aj Kristus miluje nás a vydal seba samého Bohu za nás ako dar a obetu ľúbeznej vône! (Ef 5:1)Vy teda buďte dokonalí, ako je dokonalý váš nebeský Otec. (Mt 5:48) Tvoj charakter by sa mal postupne meniť na Kristov. Cieľ je byť dokonalý ako Otec. Ako ho raz chceš dosiahnuť, keď sa odmietaš podvoliť jeho vôli?

Otec očakáva, že deti budú žiť podľa jeho vôle. Keď mi Otec povie: Nechoď tam, a ja tam zo vzdoru predsa pôjdem a čaká ma tam zranenie: ublížim Otcovi, ale najmä sebe. Veď to Boh pôsobí vo vás, že aj chcete aj konáte, čo sa jemu páči. Všetko robte bez šomrania a pochybovania, aby ste boli bezúhonní a úprimní, Božie deti bez hany uprostred zvrhlého a skazeného pokolenia; medzi ktorým svietite ako svetlá na svete tým, že sa držíte Slova života (Flp 2:13-16).

Otec očakáva od svojich detí svätosť. Ako poslušné deti neprispôsobujte sa takým žiadostiam, ako keď ste boli v nevedomosti, ale ako svätý je ten, ktorý vás povolal, buďte aj vy svätí vo všetkom svojom počínaní; veď je napísané:„Buďte svätí, lebo ja som svätý.“ (1Pt 1:14-15) Ako sa to dá dosiahnuť? Že budeš v Kristovi.

Z toho, že si Božie dieťa vyplývajú pre teba aj privilégiá a výhody (požehnania):

• Božie dieťa je vždy (a večne) v bezpečí.A otrok neostáva v dome navždy; navždy ostáva syn.(Jn 8:35) Si v bezpečí domova. U Otca si doma – chránený. Nemusíš sa báť zlého ani trestu za svoje hriechy.
• Má zabezpečený život v slobode. Až keď vás Syn vyslobodí, budete naozaj slobodní(Jn 8:36). Koľkí dnes túžia po slobode? A k pravej slobode sa dá dostať iba slobodným podriadením sa Ježišovi a prijatím jeho kríža.
• Otec sa stará o potreby dieťaťa. Každý, kto prosí, dostane, a kto hľadá, nájde, a kto klope, tomu otvoria. Alebo je medzi vami človek, čo by podal synovi kameň, keď ho prosí o chlieb?Keď teda vy, hoci ste zlí, viete dávať dobré dary svojim deťom; o čo skôr dá váš Otec, ktorý je na nebesiach, dobré veci tým, čo ho prosia. (Mt 7:8-9, 11)Ak ti nedáva hneď, o čo prosíš, je to určite na tvoj úžitok. Nepochybuj o Darcovi, z ktorého všetky dary pochádzajú!
• Božie deti majú isté dedičstvo Božieho kráľovstva. Sám Duch spolu s naším duchom dosvedčuje, že sme Božie deti. Ale ak sme deti, sme aj dedičia: Boží dedičia a Kristovi spoludedičia; pravda, ak s ním trpíme, aby sme s ním boli aj oslávení.(Rim 8:16-17) Podmienka „ak s ním trpíme“ sa ťažko počúva modernému človeku, však?

Ale najkrajšie prisľúbenie je toto: Kto zvíťazí, zdedí toto; „a ja budem jeho Bohom a on bude mojím synom“. (Zjv 21:7) Naveky budeš v prítomnosti Otca! Budeš pri ňom ako syn! Nie ako otrok alebo sluha pri pánovi. On ťa prijme ako svojho syna. Už si a budeš brat Ježiša. Naveky ho budeš chváliť a tešiť sa z jeho prítomnosti! Neoplatí sa tomu obetovať všetko?

Štefan Patrik Kováč, ThLic

Spoločenstvo Živá voda, Piešťany

PS Ak ťa toto vyučovanie drahý brat, drahá sestrička v Kristovi posilnilo, povzbudilo, neváhaj ZDIELAŤ, aby mohlo byť požehnaním aj pre ďaľších členov našej Rodiny.