Sme ti takí vďační! Dnes sme tu, aby sme sa ti poďakovali, že v našich životoch môže byť pokoj, odpustenie, zmierenie s Bohom a že máme v tebe budúcnosť, máme nádej, máme istotu spásy, že sa môžeme tešiť z nového života. V tebe je celá naša budúcnosť. Všetky svoje nádeje vkladáme do teba. Ty si naša budúcnosť. Ty si naša istota. Naše srdcia sú naplnené vďačnosťou. Ďakujeme ti, Pane.
Adorácia po krížovej ceste
Prečo Ježiš opustil Nebo?
Tu teraz kľačíme pred tebou, Ježišu, ktorý si si zobral na seba telo, aby si mohol vykúpiť človeka. Všetko, čo si robil, bolo z lásky: tak aj tento tvoj čin. Urobil si to z lásky k nám. Z lásky k nám si opustil nebo; tú krásu, pokoj, harmóniu, ktorá panuje u Otca; opustil si ten spev chorálov anjelov, ktorí ospevujú múdrosť, milosrdenstvo a spravodlivosť Boha, opustil si tú krásu a nádheru priamej Otcovej prítomnosti.
Opustil si nebo, aby si nás mohol zachrániť. Zobral si si telo z Márie, Panny, a zostúpil si do ľudskej špiny, blata, do sveta našich hriechov a môjho hriechu. Neľutoval si to, lebo pokrmom tvojej duše bolo plniť Otcovu vôľu: plniť jeho vôľu ťa robilo šťastným a utváralo čisté nebo v tvojej duši.
Si Kráľ, ktorý mal záujem iba o jednu korunu. Odmietol si zlatú korunu, vykladanú drahými kameňmi, diamantmi, ktorú ti ponúkal človek a satan. Tá koruna, po ktorej si túžil a ktorú si prijal, bola tŕňová koruna. Nemal si záujem o zlatú korunu pozemského vladára, o korunu ľudského kráľa.
Ty si povedal: Slávu od ľudí neprijímam. Úbohá ľudská sláva neznamenala pre teba nič – sláva so zlatom, poctami, pochlebovaním, poklonkovaním, falošným uctievaním, kde ľudia hľadajú svoj prospech a chceli ťa použiť na svoje nečisté nízke ciele. Takú slávu si odmietol.
Preto si dostal slávu od Otca. To je tá skutočná sláva, ktorá má hodnotu – a to ešte akú! Nemal si záujem o úbohé ľudské a svetské pocty, preto si dostal slávu od Boha. To je pravé oslávenie teba i človeka, ktorý ide po tvojej ceste.
Mnohí odmietli a odmietajú sa pokloniť tebe, Bohu v tele. Aj prvá vzbura anjelov bola taká, a potom napodobňovaná mnohými a mnohými ľuďmi. Vzbura. Nechápali a nechápu, že vtelenie bol ďalší obrovský prejav tvojej lásky; bolo to potrebné na záchranu práve tých, čo sa tak búrili. Vzbúreného ľudstva. Ty si to v pokore urobil, aj keď si videl dopredu ten nevďak a dokonca pohŕdanie pyšných.
My tu teraz kľačíme a my sa ti, Ježiš, klaniame ako Bohu v tele, v ktorom jedinom máme svoju záchranu a riešenie našich hriechov a všetkých problémov, ktoré z nich vznikajú. Klaniame sa ti aj za tých, ktorí to odmietli a odmietajú robiť. Kľačaním ti vzdávame úctu. Uznávame ťa za svojho Boha a Pána. Chceme ti dať náhradu aj za tých, čo sa síce nechcú pokloniť tebe, Kráľovi vesmíru, ale klaňajú sa rôznym iným svojim božstvám, ktoré si utvorili na uctievanie – ako je moc, peniaze a telesnú žiadostivosť.
Kľačíme tu ako hriešnici, ktorí potrebujú tvoje odpustenie a ďakujú za spásu. Kvôli tvojej potupnej smrti na kríži, my už nemusíme postúpiť potupu našej smrti – nemusíme už umrieť v našich hriechoch, lebo ty si za ne zomrel. Ty si zobral naše hriechy a Hriech a naložil si si ich na kríž a vyniesol ich na Golgotu. Koľko ťa, Ježiš, stál náš Hriech! Bez teba by sme boli beznádejne stratení.
Sme ti takí vďační! Dnes sme tu, aby sme sa ti poďakovali, že v našich životoch môže byť pokoj, odpustenie, zmierenie s Bohom a že máme v tebe budúcnosť, máme nádej, máme istotu spásy, že sa môžeme tešiť z nového života. V tebe je celá naša budúcnosť. Všetky svoje nádeje vkladáme do teba. Ty si naša budúcnosť. Ty si naša istota. Naše srdcia sú naplnené vďačnosťou. Ďakujeme ti, Pane.
Štefan Patrik Kováč, SŽV
PS Toto si je treba teraz pripomínať, teraz, keď očakávame príchod Svetla na tento zranený svet. Ak ťa, brat, sestra, oslovila, neváhaj ZDIELAŤ. Vďaka, buď požehnaný/á.
