Láskavosť voči sebe samým

Najväčšiu láskavosť by sme mali prejavovať sami voči sebe.Nikdy sa totiž nesmieme hnevať na seba,na svoje chyby a priveľmi sa rozčuľovať.Aj keď musíme minulé chyby oľutovať a zoškliviť si ich,predsa sa naša ľútosť nemá premeniť na hnev a omrzenosť.Zanevretie na seba samu by bolo znakom samoľúbosti,ktorá sa cítila zasiahnutá pri pohľade na svoju vlastnú nedokonalosť.Mnohí sa totiž hnevajú preto,lebo sa rozčúlili.Takýmto správaním sa vnútorne ešte väčšmi popudia a upadnú opäť do nového hnevu.Nespokojnosť so svojimi chybami nás nemá doviesť do hnevu a netrpezlivosti,ale máme sa ovládať a byť rozumní.Nemáme hodnotiť svoje chyby podľa pocitov,ktoré v nás vzbudzujú,ale máme ich posudzovať s jasnou a pokojnou rozvahou.Kto miluje niektorú cnosť,napríklad čistotu,nemá sa pri najmenšou nápore proti nej veľmi rozčúliť,zatiaľ čo sa pri ťažkou ohovorení,ktoré zavinil,azda len trochu znepokojí.Ver,drahá Filotea,že každý otec dosiahne väčší úspech vo výchove detí láskavosťou a dobrotou ako krikom a nadávaním.Tak isto aj naše srdce skôr polepšíme pokojným a láskavým zásahom ako ostrým a prísnym zákrokom.Ak si si napríklad predsavzala,že nebudeš namyslená,a predsa si len zhrešila pýchou a márnomyseľnosťou,pokojne uvažuj o svojich chybách a povzbudzuj sa slovami:,,Opäť som upadla do svojich strých chýb,o ktorých som si už toľko ráz predsazvala,že sa im budem vyhýbať.Opäť sa chcem pozdvihnúť.navždy chcem opustiť cestu márnomyseľnosti,poprosím Boha o odpustenie,s Božou pomocou sa pokúsim byť verná a pevná a opäť sa dám na cestu pokory a sebazapierania.´´Svoje predsavzatie si ešte raz zopakuj a uváž,aké prostriedky použiješ ma jeho uskutočnenie.V ťažkých prípadoch sa poraď so svojím duchovným otcom.Ak by si však bola presvedčená,že takéto jemné výčitky neúčinkujú na tvoje srdce ,vtedy môžeš proti sebe vystúpiť ostrejšie a prísnejšie.Po takomto výstupe si vzbuď myšlienky a city svätej a radostnej dôvery v Boha.Svoju pokorenú dušu posilni slovami Dávida:,,Prečo si smutná,duša moja?A prečo sa chveješ?Dúfaj v Pána,lebo ho ešte budem velebiť,moju spásu a môjho Boha´´(Ž 42,6).Ak si urobila chybu,neznepokojuj sa.Uvedom si svoju slabosť a pokor sa hlboko pred Bohom.Nečuduj sa svojmu pádu.Niet sa čo čudovať,keď chorý ochorie,slabý oslabne a biedny zbiedne...Ľutuj však,že si svojimi hriechmi a chybami urazila Boha,pozbieraj odvahu a dôveru v Božie milosrdenstvo a dobrotu,daj sa opäť na cestu cnostného života.