Ježiš miluje deti. Ježiš volá k sebe deti. Ježiš nechá ľudí prinášať k nemu detii, aby sa ich dotkol...

Prinášali k nemu deti.

Prinášali k nemu aj nemluvňatá, aby sa ich dotkol - hovolí Lukáš v 18, 15; 

Učeníci okrikovali ľudí... Vtedy Ježiš hovoril, aby nebránili deťom prichádzať k nemu. Ježiš zavolal k sebe deti a povedal ľuďom aj apoštolom: "Nechajte deti prichádzať ku mne a nebráňte im, lebo takým patrí Božie kráľovstvo! Kto neprijme Božie kráľovstvo ako dieťa, nevojde doň."

Ježiš zavolal deti a dotýkal sa ich, hladil ich po hlave a bral ich na kolená.

Ježiš volá deti - ľuďí malých veľkosťou tela, mladučkých fyzickým vekom, "maličkých srdcom" - je bez vyjadrenia veku, múdrosti, a zrelosti človeka. Ježiš hovorí vážne slová ľudu aj apoštolom. "Kto neprijme Božie kráľovstvo ako dieťa, nevojde doň! Lk18,17;  Za vetou je výkričník... V Písme má vážny význam každá čiarka, každé znamienko, lebo tak zdôrazňuje a podčiarkuje význam slov. Ani čiarka sa nestratí, kým sa nenaplní, čo nám Ježiš hovorí.

Ježiš volá k sebe deti. Áno, aj teba, mňa, každého človeka. Sme jeho deti. Ježiš nám iba zdôrazňuje, aby sme si zachovali srdce dieťaťa. Zdôrazňuje nám - nekričí, nebudí strach - dáva nám svoju náruč, a volá nás, aby sme spočinuli pri ňom, ako tie deti z evanjelia u Lukáša. Ak k nemu prichádzame, usmieva sa na nás, hladí nám tvár - srdce, láska nás a má radosť, že sme s ním...  Sú to okamihy lásky s Ježišom. Je to nebo na zemi. Je to uzdravovanie srdca od vecí, ktoré nám spôsobili bolesť, žiaľ, a ktoré nám chceli škodiť na duši,  v srdci... Ak sme s Ježišom (hoci len v myšlienkach), nemôže nám nič a nikto ublížiť,  nikto nás nemôže zraniť.

Choďme k Ježišovi! Choďme k nemu v myšlienkach, v modlitbe, v chválach, v dennej činnosti, vo všetkom, čo robíme, aj nerobíme. Darujme Ježišovi úsmev, láskajme jeho srdce, spievajme mu piesne a radujme sa z jeho prítomnosti! Darujme Ježišovi srdce bez obmedzení, bez myšlienok na iné, než na neho. Aby sa na nás mohli naplniť Ježišove slová - že sme jeho deti, že NIČ A NIKTO NÁS NEODLÚČI OD JEHO LÁSKY, nie ľudia, nie myšlienky bez Božieho ducha, nič a nikto! Sme jeho deti, prijmime lásku a úsmev Ježiša, prijmime Ježišovo pohladenie, prijmime Ježiša...

Prinášali k nemu nemluvňatá... Nesme k nemu naše deti, nesme k Ježišovi vlastné srdce, lebo je srdce dieťaťa, aby sa ho dotkol Ježiš... Prijmime jeho kráľovstvo - to je život s ním,  život v prítomnosti Ježiša, je to Ježiš sám - Ježiš LÁSKA, BOH. Toto je Božie kráľovstvo dnes. Ježiš v nás, Boh s nami. Máme k nemu prístup VŠETCI! Ježiš nevylučuje nikoho, kto ide k nemu, kto ide s ním. Naopak, hovorí, aby sme nechali deti prichádzať k nemu, a Lukáš píše: "Prinášali k nemu nemluvňatá,  aby sa ich dotkol" - prinášajme k Ježišovi "nemluvňatá" - tých Ježišovych maličkých, ktorí ho ešte nevideli, nezažili, nemohli spoznať.  Ježiš sám s dotkne ich srdca, pohladí ich, požehná, obnoví aj uzdraví z nevery, On Boh Syna im dá im lásku. Tieto deti nikdy nezabudnú na "dotyk Ježiša".

♡