Faraón sa odrazu spamätáva, že prišiel o množstvo lacnej pracovnej sily. Kto to bude teraz robiť? Egypťania? Nemysliteľné!....

...a napriek takej rane, ako je smrť prvorodených, dokonca jeho vlastného syna, sa spamätáva a chcel by ešte dohnať to, na čo v šiku zabudol- priviesť Izraelitov nazad násilím pomocou vojska, ale sa aspoň pomstiť zabitím.

A Izraelci? Sotva boli kúsok za krajinou otrokárov, už začali frfľať a vyčítať Mojžišovi, prečo ich vyviedol odtieľ, kde boli síce bití, ale teraz, keď už prirýchlo zabudli na útrapy, v bezpečí...

Márne Mojžiš napomína a vyzýva k trpezlivosti, márne povzbudzuje, že viac Egypťanov neuvidia. Márne ubezpečuje, že Pán bude za nich bojovať....

Mám ďaleko od toho, aby som vnášala na tieto stránky politiku.

Ale niet medzi nami dosť takých "izraelcov", ktorí nariekajú za dvojkorunovým mliekom, desaťkorunovým maslom , dostupnými bytmi, a dosť boľavé, čo chápem....istou prácou  a   zdavotníckymi službami?

Iba nik nevie, že toto pohodlie bolo z ukradnutého....a vystačilo iba na štyridsať rokov, teda toľko, koľko trval Izraelu odchod z Egypta...

Koľko nevinných zomrelo vo väzeniach . Za názor.

Koľko rodín ostalo rozdelených, pretože do zahraničia bolo možné vycestovať len do vybranýczh krajín?

Koľko nadaných detí nemohlo študovať len preto, lebo spolu s rodičmi plnili tretí Boží príkaz?

Koľkí prefesori a vedci nesmeli rozvíjať výskuýmnú činnosť a o udelení ich titulu rozhodoval kuchár, preto že bol šéfom straníckej skupiny?

Koľkí statoční učitelia museli odísť zo škôl, pretože  "neboli schopní" vychoívávať našu mládež pre "ideálnu spoločnosť"?

Koľkí občania boli násilím privedení na výsluch na stanice tajnej polície, aby vypovedali o súkromí iných občanov?

Koľko bolo tichých lividácií- existenčných podmienok, ale neraz aj života? Stojí za to prečítať si životoípis našej prvej slovenskej blahoslavenej, sestry Zdenky Schellingovej.

Zabudlo sa....tak ako zabúdali odchádzajúci Židia.

Nežije sa nám- aspoň väčšine, ľahko....má šťastie, kto má prácu...treba platiť za ošetrenie, lieky....drahé sú byty, podnájmy....mladí v najlepších rokoch, ak ich nepodrží celá rodina, sa nemôžu zobrať a založiť si rodinu, nie to mať svoj byt ....

Ale šťastie a lakonické úsmevy tých, ktorí to zapríčinili, nepotrvajú večne....neželáme im zlé, ale tak, ako sa spoliehal Mojžiš , že Pán bude za svoj ľud bojovať, spoliehajme sa aj my....."Pán je moja sila a moja udatnosť, on ma aj zachránil" - ako priznávajú utečenci z Egypta, keď vidia, že Pán predsa len zasiahol v ich prospech.