Pane, neobíď svojho služobníka

Abrahámovi sa zjavil Pán pri duboch Mambreho, keď sedel za najväčšej horúčavy dňa pri vchode do svojho stanu. Keď zdvihol oči, zbadal neďaleko stáť troch mužov. Len čo ich zazrel, utekal im od vchodu do stanu v ústrety, poklonil sa až po zem a povedal: „Pane, ak som našiel priazeň v tvojich očiach, neobíď svojho služobníka. Prinesú trochu vody, umyjete si nohy a odpočiniete si pod stromom. Donesiem kúsok chleba a posilníte sa; potom môžete ísť ďalej. Veď preto ste zabočili k svojmu služobníkovi.“

Oni odpovedali: „Urob, ako vravíš!“

Abrahám sa poponáhľal do stanu k Sáre a povedal: „Rýchlo zamies tri miery múky a napeč podplamenníky!“

Sám bežal k stádu, vybral pekné mladé teľa, dal ho sluhovi a ten sa ponáhľal pripraviť ho. Potom vzal maslo, mlieko a pripravené teľa a predložil im to. Sám stál pri nich pod stromom; a oni jedli.

Potom sa ho pýtali: „Kde je tvoja žena Sára?“

On odpovedal: „Tu, v stane.“

A Pán mu povedal: „O rok o takomto čase sa vrátim k tebe a tvoja manželka Sára bude mať syna.“

+

Príbeh návštevy Pána u Abraháma nám ukazuje návštevu Trojice u tohto muža a jeho ženy. Hovorí k nemu Pán a sú "traja". Nábšteva je bez ohlásenia. Abrahám sedel za horúčavy pri stane... Zdvihol oči, "zbadal" troch mužov stáť pred stanom, len čo ich zbadal, utekal... k nim, poklonil sa až po zem a povedal: "Pane, ak som našiel priazeň v Tvojich očiach - neobíď tvojho služobníka"  a pozval ich do svojho stanu na "osvieženie" - na obed v horúčave dňa...

Pán bol pri stane Abraháma, zjavil sa, bez ohlásenia... a Abrahám hneď ako zbadá, uteká... pokloní sa po zem a žiada Pána o návštevu. Taká je úcta a pozornosť voči Bohu u svätého služobníka Abraháma. Pán prijme pozvanie od Abraháma... kto vie, keby ho Abrahám nepozval, ako by sa príbeh odvinul. Pán sa zjavil,-  okamih... a Abrahám aj v horúčave dňa, isto aj zmorený teplom, hneď  zbadal príchod Pána a bežal Pánovi v ústrety... Abrahám mal nastavené "zmysly" pre Pána..., neprehliadol zjavenie, neprepočul príchod Hosťa a hneď ako zbadá uteká. Chcem nastaviť moje oči srdca, pre Hosťa Božieho, pre Slovo, i pre "človeka", ak sa "zjaví" a chcem sa pousilovať, aj keď nie až tak "rýchlo" pozvať ho, plná úcty a ochoty pohostiť Slovo, človeka...

 Abrahám "rýchlo" zariadi, aby jeho žena pripravila chlieb, a sluha teliatko, dá Pánovi najkrajšie a mlladé a maslo a iné dobroty... Text zdôrazňuje "náhlenie sa" Abraháma, azda preto, lebo "malé občerstvenie" bolo predsa len časovo náročné, aby vzácny hosť nečakal dlho..., hoci nieje vyjadrené, že by Hosť mal naponáhlo... Očividne však Pán má ísť ďalej...

Pri odchode sa Pán pýta na Sáru..., a oznamuje Abrahámovi prisľúbenie... nového života.

+

Chcem  aj ja byť pozorná, aby som si "všimla" príchod Pána..., On prichádza nepozorovane, v tichu, aj v hluku, ak tak chce. Chcem hneď, ako "postrehnem" jeho prítomnosť,  pozvať ho dnu, do môjho stanu - do srdca, do mysle..."rýchlo" zariadiť, aby našiel úľavu v "páľave dňa",  dám  mu moju pozornosť, úctu a záujem, pozvem Ho, aby sa osviežil tým najlepším, čo mám a to mu dám - dar  mojej práce, ochotnú, radostnú, sviežu a čistú myseľ pre jeho Slovo, a vodu vďaky za jeho vzácnu návštevu. A ak sa "zjaví" v podobe blížneho, taktiež ho "pozvem dnu"...

+