Hľadal som Pána a On ma vyslyšal, a vytrhol ma zo všetkej hrôzy, na Neho hľaďte a budete žiariť, a tvár vám nesčervenie hanbou.

Žalm je doplnením novozákonného príbehu o zázračnom vyslobodení uväzneného Petra- v liturgii. V skutočnosti, chronologicky tieto dva texty delí niekoľko storočí. A predsa- koľký súvis!

Ak Pán vyslovene nepožaduje svedectvo mučeníctvom, tých, čo ho hľadajú- vyslyší. Len si spomeňme , koľkokrát sme sa už ocitli vari každý v beznádejnej situácii...mali sme chuť všetko vzdať, ...predsa nemám šancu,že toto môže ešte dobre dopadnúť......

Mohla to byť ťažká choroba v detstve, bieda a choroba niekoho, koho nosíme v srdci, nepríjemná situácia v rodine, ústiaca do rozchodu......nečakaný neúspech v škole, krivda v zamestnaní, bezdôvodné podozrenie, podceňovanie našich schopností, nečakaná výpoveď v zamestnaní, odvrátenie sa človeka, ktorý nás mal rád na základe nejakej ohovárky či osočovania, handicap, náhla návšteva choroby, ktorá zvykne končiť smrťou.....

V horšom prípade rezignácia.

"Pane, toto už odomňa nežiadaj. To je koniec. Ty predsa musíš vedieť, že moje sily nestačia!"

"Ale moje stačia"- povie Pán .

Povie to veľmi, veľmi ticho.  A tu prichádza ani čo by Beethovenova pozauna, ohlasujúca nádej:

"Na Neho hľaďte a budete žiariť a tvár vám nesčervenie hanbou!"  A kto vtedy naozaj neprestane hľadieť na Pána, ten dostane ono žiarivé svetlo radosti, napriek svojej biede, chorobe či žiaľu.

Riaditeľka labotarória objavila, že má veľmi zlé svoje vlastné výsledky. Nestihla sa diviť, pretože sa cítila v tej najlepšej forme. V prvom momente si myslela, že si z nej podriadené kolegyne strelili a chceli jej nahnať strach. Preto potichu test zopakovala. Žiaľ, potvrdila sa tá zlovestná diagnóza. Žena v najlepších rokoch , pohybujúca sa celý život v medicínskom prostredí. Namiesto zúfalstva sa obrátila k Pánovi, i keď neskôr zákonite prišli aj bolesti a bezmocnosť. Ale tvár žiarila do konca a najkrajšie vtedy, keď prijala z rúk kňaza viatikum- posledné sväté prijímanie.

Bývajú aj zázračné vyslobodenia, ako u Petra- náhla nečakaná pomoc, vyzdravenie, pracovné miesto, ....

Ak budeme v každej situácii hľadieť na Pána , bez ohľadu na výsledok vytrhne z hrôzy a naplní nádejou. Veď najhlbšie, kde môže takého odovzdanie sa skončiť, je Jeho náručie.