Blažený každý, čo sa bojí Pána * a kráča po jeho cestách. Budeš jesť z práce svojich rúk; * budeš šťastný a budeš sa mať dobre.

Responzórium žalmu síce spomína muža, ktorý sa bojí Pána, ale začiatok hovorí o všetkých....každý....

Ale ako sa to treba báť Pána?  Jeden z darov Ducha svätého sa volá aj  - bázeň božia- , čo niekto prekladá ako strach..iný ako bohabojnosť.....Ale možno milovať niekoho, pred kým máme strach?

Na prvom mieste je nie  strach, ale láska. Báť sa máme Pána z lásky, aby sme ho neurazili niečím, čo sa mu nepáči. Je rozdiel, či sa dieťa bojí rodičov preto, že ho pri niečom pristihnú, dozvedia sa o niečom nepeknom a vie, že ho čaká trest- potom sa vlastne bojí trestu.Takže vlastne v tom strachu je isté sebectvo. To je aj rozdiel medzi dokonalou a nedokonalou ľútosťou . Nedokonalá ľútosť? Bojím sa pekla, bojím sa, že budem trpieť. To nieje to pravé, dokonalé.

Ale byť smutným preto, že sme niekoho, kto nás má tak veľmi rád, znevážili hlúposťou, ba v horšom prípade hriechom...tá bolesť v srdci....to je ono!

To núti ihneď, len čo sme sa spamätali, prosiť o odpustenie.

A pretože v takom prípade je nám ihneď odpustené, nebojme sa vykročiť po Pánových cestách, spomenúť si, čo od nás chce, čo by sa mu na nás páčilo.

A sľubuje, že budem šťastný a budem sa mať dobre, ak budem jesť z práce svojich rúk. Treba mi viac? Ak to On požehná, čo robím? Načo sa pachtiť po niečom mimoriadnom? Len na to, aby som sa líšil od iných, vynikol, aby sa o mne rozprávalo, chválili ma? 

Každá senzácia trvá tri dni- vraví jedno príslovie.

Ale Pánov prísľub, že budem šťastný a mať sa dobre , ten trvá naveky.

Denné čítanie Svätého Písma mi povie, ako kráčať po  Jeho cestách. A ak ho nezabudnem prosiť o posilu v ťažkostiach- mám víťazstvo nad tými mojimi pominuteľnými biedami na dosah ruky.