Hudobný nástroj si si vybral, stále nemôžem veriť, že mám ním byť...

Ak chceš na mne hrať, musíš ma naladiť...

Ako znejem? Páči sa ľuďom hudba ktorú vydávam? Nebudú odchádzať ak im zahrám? Na koľko tónov sa ešte opýtam?...
A koľko podobných otázok zaplavilo moju myseľ, keď sa z čista jasna objavila úloha, ktorá mi bola zverená už dávno, no teraz bola opäť pripomenutá, skrze ľudí v GDZN school. Poďme hrať.. ehm teda.. evanjelizovať, hlásať radostnú zvesť.

Predohra boja - No a tak sa začal boj, na mojom bojisku celkom veľký, pretože výzva bola nová a nepriateľ bol skúsený a veliteľ len nedávno nastúpil. Skôr než veliteľ vôbec do niečoho vykročil, mal pochybnosti, či vôbec zvládne túto bitku vyhrať. Chvíľu sa sám seba pýtal, či chce vôbec do útoku, ale nakoniec si rozpomenul, že Generál mu suroviny vždy dodáva a On má už prichystanú najlepšiu možnú taktiku. Ja mám len vykročiť do tohto boja a On mi už dá mapu.

Tak som vykročil a hľa, po rozhovore s generálom mi poslal info o bojových pozíciach, kde mám rozpútať boj. Nebolo mi to hneď všetko jasné a už vôbec nie ľahké, pretože táto pôda bola veľmi blízko môjho domova. Zároveň aj druhá značka bola blízko môjho obydlia, tak sa mi ťažko do toho vchádzalo. Preto som sa šiel poradiť, s mojími najbližšími a spoluveliteľmi, ako na to. Vďaka ich radám a skúsenostiam som pochopil, že to neriadim celé ja, ale že vlastne Generál má všetko pod palcom a prichádza ďalej On sám a ja mám len vytiahnuť do boja a ďalej On už bude bojovať za mňa.

Misia 1 - Tak som vkročil na prvé pole, no cieľ nebol na dosah. Pokúšal som sa nejak k nemu dostať, ale dochádzal mi čas. Tak som skúsil ešte prezrieť knihu tvári a našiel som svoj cieľ. Chvíľku som rozmýšľal, či mu pošlem ultimátum, žeby sa vzdal, ale nakoniec to skončilo tak, že som mu ponúkol prímerie a pozval ho po boji na spoločnú stanovačku. Už sa len musí rozhodnúť či bude chcieť ísť, veru, ešte mi nedal vedieť, budem sa ho musieť opýtať.

Misia 2 - Po tomto boji nastal druhý, náročnejší. Cieľ nebol na dosah veľmi dlhý čas. V poslednej chvíli mi ale prišla po druky stratená kniha tvári a našiel som ho tam a poslal mu ultimátum. Odpoveď som zatiaľ nedostal.

Medzičasom mi generál podsunul super tajnú misiu, v ktorej je každá časť na malom kúsku dôvery a viery. Je to ako keby ste skákali z jedného na druhý rozpadávajúci sa sklanatý stupeň, ktorý visí niekde vo vzduchoprázdne a neviete vlastne čo sa stane...