« Back

Kde na to vlastne chodíš?

Kde na to vlastne chodíš?

Kto môže len opísať vanutie Ducha Svätého a to ako pôsobí v živote? Veru ja neviem, ale pokúsim sa vydať svedectvo, ako v mojom živote počas GDZN school rôzne veci pretváral.

Kde na to chodíš?

Za dolinami, za riekami, za ďalekými cestami, kde už skoro ani orlie oko nedovidí a kde zimné fujavice jazerá zasypávajú, stojí na malom kopčeku v lesnom mieste veľký dom. A raz za mesiac sa tam deje niečo, čo ani len ľudský hlas nedokáže opísať, ani slova poriadne vystihnúť a ani do vzorca sa to nevopchá... Nastáva tam víkend plný Božej milosti a náuky, Godzone School!

Istým dňom, keď podvečer pršalo a už ani vtáčky v dáždi nelietali, zavítala medzi pár ďalších hláv aj tá moja... Do vnútra chalúpky sa vošlo a prvý víkend GDZN school sa začal.

Istým časom mi reku povedali: Šuhaj švárny, hor'sa a choď, vydaj svedectvo o tom, čo si zažil s Ním, s naším milujúcim Ockom a Duchom Svätým. - Tak som sa zamyslel - a veru čo ja len poviem? Písať neviem, nápady mi tiež nejako došli... Nakoniec som ale nemal na výber a vzal svoje starodávne gelové pero i začal na klávesnici písať... Chvíľu som rozmýšľal čím začnem keď tu zrazu ani neviem ako, ale ako píšem, tak už zisžujem, že všetky veci pomaly do mojej mysle nastupujú a ja píšem a píšem. A tu si rozpomeniem na každý víkend, ktorý som medzičaosm zažil.

Raz, teda nie raz, ale vždy, keď sme nášmu Pánovi na chválu a slávu spievali a ďakovali mu za všetko, za to že nás miluje a kecali sme s Ním, že jak sa má a tak, vždy som mal Naň plno otázok. A tak som mu to všeličo vyrozprával, veru tie moje litánie niekedy dlhé boli. A všeličo som chcel vedieť, no naučil som sa, že aj keď som častokrát neodstal priamo odpoveď, vždy som bol o niečo "bohatší". Aké super poklady mi dal. Raz som prišiel na to, čo mám v svojom živote zmeniť a raz našiel východisko z ťažkej situácie. Chvíľu som prežíval úzkosť a ťažkosť v srdci a moja myseľ bola v dimenzii inej... No On bol tak super, že ma prebral z mojej ťažkosti a občerstvil moju myseľ, že som sa potom mohol k Otcovi tak privinúť, ako dieťa do náruče svojej matky. Neprišiel s kýbľom vody, ani s vetrom severským, lež nežným vánkom a rosou rannou mojho ducha osviežil. Tak mi pomáhal a v týchto dňoch stále každý deň so mnou kráča a vedie k Otcovi. Raz v skúškach ťažkých poradí, raz nový nápad do srdca mi vloží a ja sa z Jeho prítomnosti radujem a za to ako mi pomáha ďakujem.

Potom vždy ostanem len v úžase stáť a sa čudujem, kde na to všetko vlastne chodíš??

Sláva otcu i Synu i Duchu Svätému, ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz, i vždycky i na veky vekov! Amen!

Comments
sign-in-to-add-comment
Pekne na mnohých úrovniach napísals' to, priateľu.
Príjmi, prosím, moje uznanie za tento článok.
Posted on 1/24/13 12:07 AM.