Pohľad na článok viery o očistci

Kde sa vzal očistec?

Veľa krát konvertiti na katolicizmus hovoria, že nikdy nechápali Sväté písmo až kým ho nezačali čítať katolíckymi očami. Úryvky Písma zrazu začali nadobúdať úplne nový zmysel. Články viery ktoré sa zdali byť neviditeľné sa odrazu stávali jasnými. Tak je to aj s učením o očistci. Mnoho protestantov odmieta teológiu očistca, lebo ju nenachádzajú v Novom zákone. Podobne ako je to s učením o Svätej Trojici, aj učenie o očistci sa v Písme nachádza avšak kúsky skladačky musíme pospájať aby sme jasne videli celý obraz.

Teológia očistca začína tak ako každá skutočná kresťanská teológia, v Svätom písme a Posvätnej Tradícií. Chcem sa zamerať hlavne na Nový zákon. Musíme pochopiť, že učenie nie je vždy jasne definované v Písme. Niektorí začínajú tvrdením a skúmajú Písmo, aby v ňom našli patričné argumenty, ktoré odôvodňujú ich vieru: iní študujú, aby pochopili Božiu vôľu a jeho plán pre ľudstvo. Aj etiópsky eunuch si uvedomoval potrebu správnej interpretácie Písma (Sk 8, 27-31).

To že sa sväté Písmo nevysvetľuje samo je jasné zo skutočnosti, že dnes existuje nespočetné množstvo kresťanských denominácií. Každá denominácia má ten istý Nový zákon ako svoj základ. Avšak jestvuje malý alebo sotva nejaký súhlas pokiaľ ide o podstatné témy učenia. Každá osoba tvrdí, že sa spolieha na Ducha Svätého ako svojho sprievodcu a zákonodarcu. Potom to vyzerá tak, akoby Duch Svätý mal „poruchu rozdvojenej osobnosti, “ a akoby každej osobe dával iné inštrukcie o daných pravdách.

Pokiaľ ide o očistec výskum je sťažený storočiami trpkého protirečenia v rámci rozličných denominácií. Čoskoro človek zisťuje, že učenie o očistci je akousi podmienkou pre videnie širšieho obrazu a spájanie iných článkov viery, zvykov a tém. Mohli by sme povedať so štipkou preháňania, že keď sa opýtame kresťana ako chápe očistec, najrýchlejším spôsobom zistíme, čo tento kresťan verí o živote po smrti, o vzťahu Svätého písma k Tradícií, o povahe cirkvi, hriechu a odpustenia, modlitby atď.

Pousilujem sa predstaviť katolícke učenie o očistci v jeho najdôležitejších rozmeroch s pomocou Nového zákona, ktorý všetci kresťania považujú za Sväté písmo. Do tohto biblického základu začlením historický pôvod a základy očistca židovskej viery.

Pojem očistec

Očistec je „stav posledného očistenia po smrti a pred vstupom do neba pre tých, ktorí zomreli v priateľstve s Bohom, avšak boli nedokonale očistení: je to posledné očistenie od ľudskej nedokonalosti pred tým, než osoba je schopná vstúpiť do nebeskej radosti“ (KKC P. 896).

Nový zákon

Začnime svoje štúdium nového zákona z 2 Kor 12, 2-4. Svätý Pavol píše o vízii „tretieho neba“ a o „raji“: Poznám človeka v Kristovi, ktorý bol pred 14 rokmi- neviem, či v tele, či mimo tela, tiež neviem, to vie Boh, - uchvátený až do tretieho neba. A viem, že tento človek- zasa neviem, či v tele, či mimo tela, to vie Boh, - bol uchvátený do raja a počul tajomné slová, ktoré človek nesmie vysloviť.

Dobre sa pozrime na tento úryvok. Najprv Pavol hovorí o treťom nebi. Nehovorí, že existujú tri úrovne neba alebo troje nebies ako to učí sekta mormónov, tvrdí iba to, že (väčšina odborníkov je presvedčená, že Pavol hovoril o svojej vlastnej skúsenosti) mal víziu tretieho neba. Jestvujú početné úryvky v knihe Genezis, ktoré hovoria o nebi v množnom čísle. Po druhé Pavol tvrdí, že mal tiež víziu raja. Raj je zjavne oddelený od neba.

Siedme nebo

Poznáme výraz „cítil som ako v siedmom nebi.“ Tento výraz som pochopil, keď som začal študovať židovskú vieru a učenie. V Ježišovom čase židia verili v existenciu siedmych úrovní neba. Boží trón bol umiestnený v siedmej alebo najvyššej úrovni neba. Odtiaľ pochádza výraz „som ako v siedmom nebi“, pričom človek poukazuje na nesmiernu prežívanú radosť. Význam čísla sedem v Biblii je celkom jasný: znamená úplnosť, plnosť a celistvosť.

Kniha Zjavenia tvrdí, že nič nečisté nemôže vojsť do Božej prítomnosti. Tam kde je Boh, tam môže byť len čistá a dokonalá láska (Zj 21, 27).

Židovská legenda nám hovorí, že v prvý deň stvorenia Boh vytvoril desať vecí: Nebesá , zem, Tohu (beztvarosť), Bohu (prázdnota), svetlo, temnotu, vietor, vodu, trvanie dňa a trvanie noci.

Bolo stvorených viacero nebies. Bolo ich v skutočnosti sedem, každé s iným zámerom. Prvá úroveň neba je jedinou, ktorú vidíme, nemá inú úlohu iba zakrývať svetlo počas noci: preto mizne každé ráno. Planéty sú pripevnené k druhej úrovni nebies. V tretej úrovni neba sa vyrába manna pre zbožných na druhom svete. Štvrtá úroveň nebies má nebeský Jeruzalem spolu s chrámom, v ktorom Michal slúži ako veľkňaz a obetuje duše nábožných ako obetu. V piatej úrovni nebies prebýva zástup anjelov spievajú chvály Bohu, ale iba v noci, pretože cez deň je to úloha Izraela, ktorý žije na zemi, aby vzdával slávu Bohu, ktorý je na výsostiach.  V šiestej úrovni neba má pôvod väčšina skúšok a božích navštívení, ktoré sú vyznačené pre zem a jej obyvateľov. Je tam nakopený sneh a ľadovec; sú tam kopy jedovatej rosy a sklady plné búrok, pivnice v ktorých sú zásoby dymu. Ohnivé dvere oddeľujú nebeské komnaty, ktoré sú pod dohľadom archanjela Metatrona. Ich zhubný obsah znečisťoval nebesá až do času Dávida. Zbožný kráľ sa modlil k Bohu, aby očistil vznešený príbytok od čohokoľvek, čo v sebe obsahovalo zlo: veď sa nepatrilo, aby takéto veci jestvovali blízko Milosrdného. Iba vtedy boli tieto veci odstránené a presunuté na zem. Siedme nebo obsahuje iba to čo je dobré a nádherné: právo, spravodlivosť, milosrdenstvo, zásobárne života, pokoja a požehnania, duše nábožných, duše a duchov nenarodených pokolení; rosu, ktorou Boh oživí telá v deň vzkriesenia a predovšetkým boží trón, ktorý je obklopený serafínmi a ofanimmi a svätými Hayyotmi (najvyššími anjelskými bytosťami a služobnými duchmi). „ (Židovské legendy, Louis Ginsberg, zv. 1, str. 8-9, 1937, Židovská vydavateľská spoločnosť).

Gehenna

Židia tiež verili, že existuje sedem úrovní príbytku mŕtvych. Presný opak siedmeho neba je siedma úroveň príbytku mŕtvych ktorú nazývajú Gehenna. Ako siedme nebo je dokonalou láskou, Gehena je jej úplnou absenciou, alebo dokonalou nenávisťou. Jeden kňaz to opísal keď povedal, že „ keby to bolo možné,  človek v Gehenne by si trhal mäso zo svojho tela, lebo to čo sám voči sebe prechováva je iba dokonalá nenávisť. „

V Novom zákone sú veci jasné. Na prvom mieste slovo peklo naozaj znamená príbytok alebo stav v ktorom sú mŕtvi. Na druhom mieste o ničom inom sa neučí tak jasne v Novom zákone ako o skutočnosti Gehenny.  Nie je to len nejaké prirovnanie a utrpenia Gehenny sú nepredstaviteľne ukrutné a večné. Intenzita utrpenia v Gehenne bude závisieť od „počtu“ a „veľkosti“ spáchaných hriechov a nikdy sa to utrpenie nezmenší. Najväčší žiaľ spôsobuje skutočnosť, že osoba je oddelená od Boha, lebo zatratený si uvedomuje, že bol stvorený pre Boha a kvôli svojej vlastnej hlúposti a pýche ho stratil (Mt 7, 23;25, 10-47). Existuje aj dodatočný trest, ktorý vytvoril Boh, ktorý môžeme nazvať pekelný oheň (Mt 13,42;8_9). Tento oheň je akýmsi vonkajším činiteľom, ktorý pôsobí zvonku na duše a spôsobuje zatratenému skutočnú bolesť a Boh prejavil svoju spravodlivosť tým, že stvoril večnú Gehennu, pretože zlo smrteľného hriechu je bez hraníc a trest preto musí tiež byť bez konca.

Keď Ježiš hovoril o večnom treste nepoužil pritom slová hades ani šeol, použil termín Gehenna.  Na juh od starovekého Jeruzalema je priepastné údolie, ktoré sa rozprestiera smerom dolu a spája sa s údolím Kidron. Hebreji ho nazývali Gei Ben- Hinnom- úžina (alebo Údolie) alebo Syn Hinnoma. V tomto údolí na mieste, ktoré sa volá Tofet (pravdepodobne „miesto ohavnosti“) Manases spolu so skazenými obyvateľmi Jeruzalema uctievali modly a obetovali svojich synov a dcéry (2Kr 23,10 ; 2Krn 28,3; 33-56; Jer 7,31; 19-2; 32-35). V skutočnosti Údolie Hinnom bolo vyznačené na poctu boha Molocha.

Tóra zakázala tieto zvyky: „ Nesmieš zasvätiť svoje dieťa Molochovi, aby si nezneuctil meno svojho Boha ja som Pán!“

Prorok Jeremiáš preklial toto miesto a predpovedal, že sa stane miestom smrti a rozkladu. V Ježišovom čase toto údolie pre svoje staroveké dejiny bolo označované ako miesto nečisté a bolo používané ako mestská skládka: miesto hnijúceho mäsa, červov, smradu a ohňa. Gehenna je v novom zákone spomenutá sedem krát v evanjeliu podľa Matúša, tri krát v Markovi, raz v Lukášovi a raz v Jakubovom liste (3,6).  Je to miesto ohňa (Mt 5, 22; 18-9; Jak 3,6). Oheň je neuhasiteľný (Mk 9, 43). Je to priepasť do ktorej sú hodení ľudia (Mt 5,29;18-9; Mk9,45-47; Lk 12,5). Je to miesto, kde sú zničení páchatelia neprávosti (Mt 10,28). Podľa toho, aký máte preklad nájdete slovo „Gehena“ alebo „pekelný oheň“. Pekelný oheň naznačuje, že sú aj iné peklá alebo iné úrovne príbytku mŕtvych.


Bežne sa verilo, že duše páchateľov zla a hriešnikov boli odsúdené na život vo večnej temnote a hrôze Gehenny. Miesto je osvetľované iba pekelnými ohňami, ktoré tam zúria. Gehena je preniknutá zápachom z horiacej síry. Dusivý a kyslý dym stúpa z „ohnivej priepasti“ alebo z „ohnivého jazera“ v ktorom sú hriešnici, ktorí si odpykávajú v bolesti svoje hriechy, ktoré za života popáchali.

Je už neskoro pre hriešnikov uniknúť ohnivým mukám. Je neskoro na ľútosť, lebo ľútosť už nemôže pomôcť! Ich trest bol jasne napísaný v Talmude (Židovské občianske a kanonické právo) : Svätý, nech je zvelebený, súdi hriešnikov v Gehenne 12 mesiacov. Najprv ich postihne svrbením, potom ich praží ohňom. Na čo volajú: Ach, ach! A potom ich trápi snehom, potom zvolajú „Beda mi! Beda!“ Židia verili, že duša, ktorá je odsúdená na Gehennu po 12 mesiacoch bude zničená. Túto mylnú vieru Ježiš poopravil. V evanjeliu podľa Matúša 25,31-46 povedal, že trest pre hriešnikov v Gehenne bude večný.

Šammai a Hillel

V časoch Talmudu boli dva názory ohľadom toho, aká kategória duší bude uvrhnutá do ohnivej priepasti. Škola Shammaja (1. stor. pred Kr.) zastávala, že tri skupiny duší sú súdené po smrti: tí, ktorí boli dokonale spravodliví, tí ktorí boli úplne skazení a tí ktorí boli „takí nijakí“ – „málo spravodliví a málo skazení“. Mená spravodlivých sú okamžite zapísané do Súdnej knihy; boli uznaní za hodných večného života bez predošlej skúšky. Duše hriešnych sú vrhnuté do temných jaskýň Gehenny, aby boli mučené a nakoniec pohltené v ohnivej priepasti. Avšak priemerní“ hriešnici museli ísť do podsvetia na určitú dobu ohnivého očistenia pred tým, ako boli uznaní dostatočné hodní vystúpenia a vstupu do neba. Učeníci učiteľa Šammia zakladali svoje presvedčenie na tomto proroctve: „ Amnohí z tých čo spia v prachu zeme sa zobudia; niektorí na večný život iní na hanbu a väčšiu potupu (Dan 12,2).

Škola Hillela, ktorý bol súčasníkom Šmmaia, žila v ustavičnom rozpore s jeho učením a mala ľudskejšie poňatie osudu hriešnikov v Ghenne. Zástancovia tejto školy považovali Boha za súcitného a spravodlivého, boli si istí, že po tomto procese očistenia prostredníctvom utrpenia a ľútosti pre ľudský rod „Gehenna prestane existovať“! Potešovali tých, ktorí sa odklonili od viery, zmetených a zblúdilých uistením, že ohne spravodlivosti očistia všetky ich nečistoty. Takýmto spôsobom sa naplní prísľub proroka Zachariáša Izraelu: že Boh „ich prečistí ako sa čistí striebro a preskúša ich ako sa skúša zlato“ (Zach 13,9).

Tento morálny princíp so svojimi dôsledkami, že ľudský rod sa dá zdokonaliť – viera za ktorú odvážne bojoval Hillel a jeho prívrženci – napokon prevzala ústredné miesto v židovskej etike, ktorá vychádza z Talmudu. „Každý človek má podiel na svete, ktorý prichádza, „ toto je jeden z najobľúbenejších morálnych inštrukcií mudrcov Mišny.

Bez ohľadu na opodstatnenosť ktoréhokoľvek z týchto názorov podstatné je, že obidve školy verili a učili, že stav očistenia je nevyhnutný predtým ako duša môže vstúpiť do neba. V skutočnosti keď si vyhľadáte slove peklo v židovských slovníkoch alebo encyklopédiách,
väčšinou nájdete peklo definované ako očistec.

Miesto nenávisti a bolesti

Keďže siedme nebo bolo miestom dokonalej lásky a šťastia v Božej prítomnosti, je jasné, že siedma úroveň pekla je jeho priamym protikladom, čiže je miestom nenávisti a bolesti. Kvôli tejto diskusií budem nazývať siedmu úroveň pekla Gehenna, aby som ju odlíšil od prvých šiestich úrovní príbytku zosnulých.

Nový zákon veľmi jasne učí o smrti a o tom čo po nej nasleduje. Evanjeliá mali akoby svoju nosnú tému potrebu verne slúžiť Bohu v tomto živote lebo po smrti už nie je možnosť pokánia.

Raj

Keď bol Ježiš ukrižovaný obrátil sa na dobrého lotra a povedal: „dnes budeš so mnou v raji“ (Lk 23,43). Raj je preto miesto kde Ježiš aj kajúci lotor išli po smrti; je to raj spravodlivých, ktorý sa tiež nazýva „lonom Abraháma“ (Lk 16,22), alebo v katolíckej terminológií „Limbo Otcov.“ Raj bol príbytkom duší spravodlivých a bol stotožňovaný s časťou Hadesa alebo pekla. Tu duše spravodlivých očakávali mesiáša, že ich vovedie do neba. „Lono Abraháma bolo prvou úrovňou pekla“ (Židovská encyklopédia, zv.2, str. 165).

Pamätajme, že nebeské brány sa neotvorili až kým Ježiš nevystúpil k otcovi. Písmo nám hovorí, že keď Ježiš vystúpil do neba“ viedol zástup otrokov“ (Ef 4,8).

Kto sú teda tí otroci? A kde boli držaní v otroctve? Sú to duše spravodlivých, ktorí očakávali na otvorenie brán neba. Pamätajme, že nebo bolo zatvorené kvôli hriechu Adama a Evy.

Lazár a boháč

Kristovo podobenstvo o Lazárovi a boháčovi je jasné. Keď boháč ( tradícia ho volá Dives) prosil Abraháma o úľavu v utrpení, Abrahám mu povedal, „ syn môj pamätaj že počas svojho života si požíval dobré veci, a Lazár iba zlé. On sa tu teraz teší, zatiaľ čo ty trpíš a nielen to: medzi nami a vami je veľká priepasť, aby nikto z vašej alebo našej strany nemohol prejsť na druhú stranu“ (Lk 16,22-31).  Dives ďalej prosí Abraháma, aby poslal Lazára späť k jeho bratom s upozornením, aby sa zachránili pred utrpením, ktoré on podstupoval. Kde bol Dives, ktorý mal súcit a lásku voči svojim piatim bratom? Vo všeobecnosti prevláda presvedčenie, že v Gehenne nieto lásky. Iba úplná a dokonalá nenávisť. Boháč zjavne nebol ani v nebi ani v raji. Keďže Boháč mal lásku a súcit k bratom napovedá nám to, že nebol v Gehenne. Prosím všimnite si tiež, že bol schopný hovoriť s Abrahámom; čo naznačuje, že bol v druhej úrovni príbytku mŕtvych čiže v očistci.

Keď to zhrnieme: prvá úroveň pekla je raj alebo „lono Abraháma“; príbytok duší očakávajúcich otvorenie nebeských brán. Keď Ježiš vystúpil k otcovi vzal so sebou otrokov čím vyprázdnil raj. Úroveň sedem – Gehenna, bolo miesto nečistoty a nenávisti.  Presný opak siedmeho neba. Gehena je plná duší, ktoré odmietli Boha. Úrovne dva až šesť sú stavom očistenia. Určenie jednej z úrovní závisí od závažnosti hriechu. Kniha zjavenia (21,27) hovorí: „Nič nečisté nevojde do neba ani nikto kto vykonával ohavnosti, nijaká falošnosť, ale iba tí, ktorých mená sú v Baránkovej knihe života.“ Keď duša odpykala hriechy postúpi do ďalšej úrovne, až kým nedosiahne dokonalosť (dokonalú lásku Boha) a bude hodna neba.

Katolíci nevymysleli učenie o očistci ani nevynašli frázu „ stav očistenia“ . Toto učenie je
legitímnym výhonkom židovskej viery. Musíme brať Sväté písmo ako organický celok a nielen si vyberať verše, na ktorých chceme budovať svoju teológiu. Ježiš poopravil židovské učenie o rozvode (Mt 19,3-6). Učil tiež, že oheň Geheny je večný, čo bolo v protiklade so židovskou vierou, že bude ohraničený iba na 12 mesiacov. Ježiš neprišiel zmeniť zákon, objasnil iba niektoré jeho aspekty. Je logické, že keby sa židia mýlili vo svojom učení o očistení, Ježiš by mal morálnu zodpovednosť ich vieru poopraviť; čo však neurobil.

Keď novozákonné úryvky ako 1 Kor 3,13-15; Zj 5,3, 13; 21-27; Mt 5,25-26, 12-32; 1Pt 3,18-20; 1Jn 5,16 Lk 12,58 skúmame vo svetle židovskej viery, ich význam je jasný. Duše musia byť očistené predtým ako vstúpia cez nebeskú bránu; vyžaduje to Božia spravodlivosť.

Na koniec učenie o očistci je logické. Náš Boh nie je Bohom zmätku (1Kor 14,33). Všetko čo Boh zjavil je pravda a dáva zmysel. Väčšia časť ľudstva; všetci tí ktorí veria v zjavenie, okrem tých, ktorí nasledujú protestantských reformátorov a tých ktorí sa nechávajú viesť iba rozumom, súhlasí s vierou v miesto dočasného trestu a v prax modlenia sa za zomrelých. Keď duša zomrie ešte pred tým ako dosiahla stav dokonalosti, potom Božská Spravodlivosť bude po smrti nútená vyžiadať si aj do posledného haliera to, čo mohlo byť zaplatené na zemi. Keď niekto aj naďalej tvrdí, že nevie nájsť očistec ani prax modlitby za zosnulých v Novom zákone, Katolícka cirkev odpovedá, že nachádzame aj učenie aj prax jasne rozvinutú v Písme.

Kto má rozhodnúť s konečnou platnosťou túto otázku. Nikto iný ako Cirkev, ktorú Ježiš založil takmer pred 2000 rokmi na čele s Petrom ako hlavou.  Keď vložil do jeho služieb Ducha pravdy, Ježiš prisľúbil, že Duch apoštolov nikdy neopustí, bude s nimi až do konca sveta. Verím, že učenie katolíckej cirkvi o existencií očistca je biblické, historické a logické.

Modlitba za zomrelých siaha už do predkresťanského a predžidovského staroveku a je nemožné vystopovať jeho pôvod. Keď je duša v nebi, nepotrebuje našu modlitbu, ak je v pekle, modlitba jej nepomôže. Modlitba za zosnulých naznačuje vieru v prechodný stav medzi nebom a peklom, kde modlitba môže pomôcť. My katolíci to voláme stav očistca. Katolícke učenie o očistci je legitímnym výhonkom židovskej viery a Božieho zjavenie. Nezábúdajme prosím, že katolícka cirkev neučí špecificky, že je sedem úrovní neba a sedem príbytkov zosnulých, učí iba že existuje nebo, peklo (Gehenna) a očistec.

Spracoval P. Rastislav Dluhý

článok bol napísaný v r.2017, obsah bol znovuzviditeľnený 23.10.2020,  25.10.2021