Úvaha nad textom z III. nedele cez rok
Jonášova dráma
Kniha Jonáš je jednou z najkratších v Svätom Písme. Dá sa prečítať na jeden raz. Je to fascinujúce čítanie. Nie na viac ako 20 minúť. Jonáš nás prekvapí, pobaví, ale aj zarazí. Je to „duchovne vďačné“ čítanie. Čítanie z nedele je zosumarizovaním Jonášovho príbehu. Čo sa vlastne v tomto príbehu odohráva? Dozvedáme sa, že Pánovo slovo prišlo k Jonášovi. Jeho úlohou je teraz ohlasovať pokánie obyvateľom mesta Ninive.
V tomto texte je v hre zároveň viacero biblických princípov. Biblickí hrdinovia sú vždy povolaní a vyzvaní. Oni na začiatku nič nepodnikajú a nikam sa netlačia, stoja skôr pasívne. Sv. Pavol hovorí, že bol Bohom povolaný. Biblickí hrdinovia nerobia svoje nezávislé rozhodnutia. Nepodnikajú veci podľa svojich vlastných plánov. Biblický hrdina nikdy nepovie: „nekaz mi to, nenič mi môj projekt.“ To nie je biblická perspektíva. Títo hrdinovia sú povolaní vyššou vôľou. Pavol hovorí, že „Božia moc v nás už pôsobí, aby sme boli schopní uskutočniť nekonečne viac než si vieme predstaviť.“ John Lennon povedal: „Život je to čo sa deje v tvojom živote, kým ty si zaneprázdnený inými plánmi.“ (Life is what happens to you while you're busy making other plans) Niečo na tomto jeho výroku je. Zatiaľ čo ja si robím svoje vlastné plány, život s veľkým Ž sa za mojim chrbtom odvíja bez môjho vedomia.
Biblickí hrdinovia boli vždy povolaní na niečo veľmi konkrétne. Nie len tak všeobecne. Povolanie je vždy veľmi konkrétne vyjadrené. Boh každého z nás povolal pre nejaké konkrétne povolanie. Jonášovou úlohou bolo ohlásiť pokánie. Jonáš však pred týmto povolaním uteká. Vybral sa presne opačným smerom ako mu kázal ísť Boh. Nasadol na loď, aby sa vzdialil od povolania ešte viac. Z biblickej perspektívy je toto najväčšou tragédiou človeka. Našim najväčším problémom nie je ani tak túžba po peniazoch a sláve. Jadrom problému je odmietnutie Božieho volania a povolania.
Dôsledkom Jonášovho počínania postihla loď katastrofa. Loď sa kvôli nemu takmer potopila. Odmietnutie Božieho poslanie vytvára problém, pre nás aj pre tých s ktorými žijeme. Často sme nešťastní práve preto, lebo odmietame robiť to čo chce od nás Boh.
Ďalej v príbehu vidíme ako námorníci hodia Jonáša do mora. Nemusíme to brať doslovne. Je to skôr prirovnanie toho čo sa stalo v živote Jonáša. Ide tu skôr o teologickú pointu. Nelámme si hlavu s tým ako bolo možné, že Jonáš sa v bruchu ryby nezadusil atď. Brucho veľkej ryby je metaforou. Jonáš si myslel, že môže utiecť pred Bohom. Už deti sa v katechizme učia, že Boh je všade. V žalme 139. čítame, že spred Božej tváre sa utiecť nedá. Je aj na najvzďalenejšom konci mora aj na najodľahlejšom kúte sveta. Nebo je ho plné a v podsvetí sa mu tiež neskryjeme. Jonáš to mal namierené do Taršišu (dnešné Španielsko). Pre starovekých ľudí to bol koniec sveta. Jonáš sa márne snaží utiecť pred Bohom a svojim povolaním.
Málo miesta v bruchu veľkej ryby je symbolom nášho prispôsobenia sa Božej vôli. Jonáš mal v bruchu ryby malý priestor na svoje manévre. Boh si ho v tom tesnom mieste prispôsobil. Možno sa nám zdá že to brucho je ako väzenie. Avšak ryba berie Jonáša práve tam, kde ho chce mať Boh. Vypľuje ho na brehu, kde Jonáš môže začať cestu do Ninive.
V hĺbke ryby sa Jonáš modlil. Modlil sa z hlbín svojej depresie a smútku. Niekedy takéto ťažké obdobia a tvrdé skúšky sú potrebné, aby sme sa vrátili k Bohu.
Jonáš teda odchádza do Ninive. Tri dni trvala cesta cezeň. Opäť je to skôr symbol nesmierne veľkej a ľudsky nezvládnuteľnej úlohy, ktorý dostal Jonáš. Predstavte si, že máte prejsť mestom, ktoré má takú veľkú rozlohu, že musíte celé tri dni chodiť, aby ste sa všade dostali. Správu, ktorú mal Jonáš ľuďom odovzdať tiež nebola najlichotivejšia. Teda, úlohu nemal vôbec ľahkú.
Po dni kázania sa však obrátilo celé mesto. Koľko moci sa vyleje keď uskutočňujeme Božiu vôľu! Aj najmenšia spolupráca s Bohom priťahuje veľkú Božiu moc.
Jonáš je úspešný, ale sklamaný! Jonáš si prial, aby Boh zničil mesto. Možno kvôli pocitu svojej vlastnej spravodlivosti. Možno sa Jonáš cítil morálne nadradený.
Jonášovou aj našou úlohou je predsa spôsobovať ľuďom radosť a prinášať život a nie tešiť sa z ich problémov, alebo ich prípadnému tragickému koncu.
Aké Ninive je to, do ktorého ma posiela Boh? Akú konkrétnu úlohu dal mne?
Táto nedeľa je príležitosťou sa nad sebou viac zamyslieť.