Tento článok som chcela napísať až po spracovaní už prejdených brán, ale trvá mi to akosi pridlho. Tak sa o svoje myšlienky s vami podelím už teraz.

Na začiatku bola výzva prejsť cez 40 rôznych brán milosrdenstva. (Vlastne na začiatku bolo Božie milosrdenstvo a túžba získať čo najviac ovocia z tohto mimoriadneho jubilejného roka.)

Púť do Krakova - miesta odkiaľ sa v poslednom storočí tak mohutne šíri povedomie o Ježišovom a Božom milosrdenstve k nám - mala byť vyvrcholením tejto výzvy. Pred odchodom mi do zavŕšenia počtu 40 chýbali dve Sväté brány a tak som odchádzala s veľkou nádejou (hraničiacou s istotou), že už túto výzvu dokončím.

Rozhodli sme sa ďalekú cestu využiť naplno a navštíviť toľko Svätých brán milosrdenstva, koľko stihneme. Predsa, tak ďaleko sa už tento rok nedostaneme. Takže sme okrem Krakovských brán navštívili aj niektoré ďalšie kostoly v Poľsku a cestou späť ešte tri kostolíky na severe Slovenska. Nakoniec sa nám počas jedného víkendu podarilo prejsť cez 12 brán. (Som vďačná Bohu, že napriek veľkému počtu v krátkom čase, som stihla každý jeden prechod cez bránu prežiť naplno a v každej z nich získať niečo, čo budem ďalej rozvíjať.)

Počet prejdených Brán milosrdenstva sa tak vyšplhal na závratných 50. Je to veľa? Zaslúžim si obdiv? Myslím že nie. Je to len spôsob, ako sa jedna malá Božia ovečka snaží stále viac objavovať Božie milosrdenstvo k nej (ku nám), sýtiť sa ním a potom ho dávať ďalej - ľuďom, ktorí potrebujú pocítiť milosrdenstvo Boha cez lásku a prijatie ľudí. Snažím sa o to, modlím sa za to a vnímam, že Boh ma naozaj počas tohto roka mení. Aj skrze putovanie po rôznych krajoch Slovenska a sveta. Aj skrze prechádzanie cez Jeho Brány Milosrdenstva. Tie postavené v kostoloch (ako symbol a matériu požehnania) i tie v srdci (ako neviditeľný zdroj Jeho lásky ku mne).

Mám azda väčšie zásluhy ako niekto iný, komu sa nepodarilo prejsť cez toľko rôznych brán? Určite nie! Viem napríklad o ľuďoch, ktorí prešli len jedinou Bránou milosrdenstva, ale prešli ňou mnohokrát. Každý deň, alebo každý týždeň, či tak často, ako sa len dá, putujú ku kostolu so Svätou bránou, ktorý je najbližší k ich domovu. A tak verne prijímajú dary nášho Nebeského Otca a obdarúvajú nimi tých, ktorí to potrebujú - duše v očistci, svojich blížnych, tých, ktorých vyberie naša Nebeská Matka (obetujú na úmysel Panny Márie) ... Toto je vernosť, akú obdivujem a ktorá určite neostane bez odmeny. (Sama som si dala podobné predsavzatie, ale nie vždy sa mi ho darí plniť.)

Niekto iný azda nemá také možnosti a tak putuje do vzdialenejšieho mesta len raz, alebo niekoľko krát počas tohto Svätého roka. Alebo sa spája s Božím milosrdenstvom iným spôsobom, modlitbou, pôstom, rozjímaním... Každý nech nájde svoju vlastnú cestu. A nech je spokojný. Hlavné je predsa jedno - aby sme (nielen počas tohto jubilejného roka) čo najviac poznávali a prijímali Božie milosrdenstvo k nám a tak rástli vo svojom srdci k schopnosti prejavovať milosrdenstvo svojim blížnym, ktorých stretávame a pre ktorých máme byť svetlom a soľou.

Želám vám, nech sa vám to darí. Aby ste každý z vás našli tú svoju cestu. Hlavne aby ste sa nechali objať Láskou nášho Svätého Boha. A aby ste nachádzali útechu v jeho nekonečne milujúcom srdci.

Srdce Ježišovo, zmiluj sa nad nami.
Ježiš, prosím, ukry ma do svojho Srdca a nauč ma milovať Tvojou láskou.
Ježišu, dôverujem ti!

PS: V putovaní a prechádzaní cez doteraz nepoznané Sväté brány milosrdenstva budem ďalej pokračovať. Chcem sa sýtiť Božím milosrdenstvom a cítim, že prechádzanie cez ďalšie a ďalšie brány mi v tom pomáha. Ostáva nám ešte asi 6 týždňov, kým sa Jubilejné brány zatvoria a chcem tento čas využiť čo najlepšie. Mám v pláne niekoľko konkrétnych cieľov na Slovensku, aj v blízkom zahraničí, aie či sa mi podarí ich splniť, nechávam v rukách prozreteľnosti. Budem vás zase informovať a pokúsim sa aspoň prostredníctvom fotografií a slov ukázať niečo zo svojho putovania aj vám.

Požehnaný čas!