Blog

Vďačný utorok: Radosť s Ježišom

Jejej, to už je zase piatok? A ja som ešte nenapísala utorkový článok o vďačnosti...

Jarný vzduch. Teplé počasie. Prechádzka vonku.

A čo mi robilo radosť v uplynulom týždni?

Radosť, že som druhého potešil
(28. 3.)

- Som vďačná za dni trávené tentoraz v domove seniorov. Za možnosť podeliť sa s nimi o zážitky a obrázky z nášho putovania do Fatimy (cez La Salette, Lurdy, Garabandal, Santiago de Compostela). Za to, s akou dychtivosťou a nadšením (niektorí) sledovali moje rozprávanie a fotografie. Za túžbu s akou očakávajú rozmnoženú modlitbu z Fatimy. Za radosť, ktorú som aj takto smela sprostredkovať.

- Som vďačná za myšlienky - posolstvá zjavení, ktoré sme na ceste navštívili. Ako až časom dozrievajú a dávajú zmysel. Pomáhajú osvetliť cesty a úmysly života i modlitby.

- Za lepšie pochopený zmysel modlitby a zmysel obety.

- Som vďačná za deň - únavný, no plný radosti. Radosť z pomoci inému. Radosť z práce. Radosť, ktorú prinášam druhým. Radosť, o ktorú sa delím. Radosť pri práci. (Flow, ponorenie sa do toho, čo robím. A po vynorení "sa nadýchnem" a cítim únavu, no aj šťastie.)

- Vďaka za slnko. Za jarný vzduch. Za teplé počasie. Za prechádzku vonku. No ešte väčšia vďaka za radosť zo stretnutí. Radosť byť spolu.

Rozkvitnutá ružová čerešňa

Radosť z poznania toho, čo ma odvádza od skutočného života
(29. 3.)

- V tento deň sme mali v práci Duchovnú obnovu s otcom arcibiskupom. A spoločne sme hľadali nielen to, čo nás odvádza od skutočného života, ale aj spôsob, ako nájsť správny smer, ktorý by nás práve k skutočnému životu priviedol.
Hľadať korene - Odkiaľ prichádzam? Kto som? Prečo som tu? Kto ma tu chcel/chce? ...
A hľadať smer - Kam idem? Ako chcem prežiť svoj život? Komu sa chcem podobať? Mám nejaký vzor, ktorý sa usilujem nasledovať? Kto je tým vzorom?

Uvedomila som si, že rúbem dosť vysoko, no asi tak to má byť. Chcela by som byť podobná predovšetkým svojmu Majstrovi - Ježišovi Kristovi. Viem, že tú dokonalosť nikdy nedosiahnem, napriek tomu, že som k nej povolaná. A tak si vyberám cesty, v ktorých by som sa k svojmu ideálu aspoň trošku priblížila. Svätá Terezka z Lisieux, svätá Alžbeta Uhorská, svätý František z Asissi, sv. Matka Tereza z Kalkaty... Možno vzdialení a pre nás súčasníkov tak trochu "teoretickí". Ale ukazujú cestu. A keď si čítam spisy napr. od sv. Terezky, niekedy mám pocit, že je tu so mnou, že si tak dobre rozumieme! Veď máme toho toľko spoločného! (Len na tej svätosti ešte musím veľa, veľa popracovať.)
Som vďačná za každého z nich a za všetky spôsoby, ktorými ich môžem spoznávať a prosiť o pomoc v nasledovaní Krista.

Upriamili sme pozornosť aj na ľudí "z mäsa a kostí", ktorých stretávame v tomto živote. A veru, je veľa ľudí, ktorí ma svojim konaním inšpirujú. Od príkladov v rodine, cez ľudí, ktorých som pravidelne stretávala ("starkí" manželia na detskom ihrisku, ktorí mi ukázali vzájomnú manželskú lásku i lásku k deťom a k ľuďom; teta Zuzka, ktorá ma učila viere v Ježiša a dôvere aj v najťažších skúškach...) až po drobné príklady náhodných okoloidúcich v konkrétnych situáciách. Vlastne aj tu na blogu (na vašich blogoch) často nájdem inšpiráciu, ktorá mi pomáha nachádzať tú svoju cestičku k svätosti.

A za všetkých vás som Bohu vďačná.

- Som vďačná za žalm, ktorý som mohla spievať pri sv. omši.

- Za modlitbu s klientmi v kaplnke, keď sme ich tam všetkých pozvážali a až potom sme zistili, že doobeda sv. omša nebude.

- Za prácu, ktorá mi prináša radosť (nielen mne), naplnenie, ktorá má zmysel...

Nech nikdy nezabudnem ďakovať Ti za všetky dary

Radosť, že som bol zbavený pochybností
(30. 3.)

- Som vďačná za pokojné ráno
- Za radosť od vrabcov, klbčiacich sa na kŕmidle
- Krik anduláka, keď sa snažil s vrabcami komunikovať
- Za zase inú náplň práce (šitie) a radosť z nej
- Za oslavu narodenín s "mojimi seniormi". Za zdieľanú radosť. Aj za zákusok, ktorým ma pohostili.
- ...

Červený kvet - ladí s atmosférou Veľkej noci

Radosť, že som pomohol druhému vykročiť vlastnou cestou
(31. 3. - 1. 4.)

- Som vďačná predovšetkým za môjho syna. Za jeho cestu, ktorou sa uberá vytrvalo a cieľavedome. Za cestu do Bystrice na súťaž a za dobré umiestnenie v nej. Za to, ako si sám hľadá spôsoby, ako byť lepší v tom čo robí. Za jeho vzťahy s inými. ... A nakoniec aj za to, že sme sa zase stretli a víkend sme mohli prežiť spoločne.
- Som vďačná aj za jeho osobitý humor. Za vtípek, ktorým si z nás na 1. apríla vystrelil. A tiež za to, že to bol iba žart a všetci sme sa šťastne stretli.

- Som vďačná za našu chalúpku, ktorá 1. 4. oslavovala 6 rokov.
- Za čas, ktorý sme tu smeli stráviť. Za krásne počasie. Za večernú prechádzku. Za modlitbu v božej prírode. Za Pieseň brata slnka, ktorú som si musela spievať. (linky: flauta-TU, slová-TU, film-TU, alebo slová-TU, pieseň-TU)

- Modlila som sa za nenarodené deti (konkrétne dieťa, ktoré pozná len Boh).
Každý rok okolo 25. marca si zvyknem "adoptovať" jedno nenarodené dieťa. Neviem, ktoré konkrétne, to vie len Boh. Potom sa zaň modlím 9 mesiacov (do Vianoc) a verím, že aj moja modlitba pomôže, aby rodičia tohto dieťaťa našli dosť odvahy a pravdy, aby ho prijali a dovolili mu narodiť sa. Neviem, aké životné osudy ho čakajú, ale viem, že bude v Božích rukách a narodí sa z Božej vôle, akokoľvek bude možno krátko žiť. Verím, že ten, ktorý je večnou láskou, povoláva každého jedného k životu z lásky a pre lásku. Preto aj tomuto neznámemu bábätku chcem vyprosovať lásku - lásku k životu, lásku pre neho, lásku pre nebo.
Viac napr. tu: http://leopoldov.fara.sk/...duchovna-adopcia-nenarodeneho-dietata

Tento rok som na to tak trochu pozabudla a "spamätala" som sa až na chalúpke v sobotu 1.4. No nechcela som už strácať ani deň. Keď už to nestihnem do Vianoc, tak by bolo dobré aspoň do Nového roka. To je dátum, ktorý nezabudnem. Ale nenachádzala som úvodnú modlitbu (sľub), ktorým prijímam dieťatko do svojej "duchovnej starostlivosti". Som vďačná, že som ju nakoniec našla, napriek všetkým očakávaniam.

Jar. Život. Radosť. Farby. A zmysly, ktoré tú krásu vedia oceniť.

Radosť, že som poznal Ježiša v Eucharistii
(2. 4.)

Dnes mám veľa "malých" a "obyčajných" radostí, za ktoré som vďačná:
- slnko
- návšteva u svokrovcov
- spoločná hra
- sadenice nátržníkov
- moji drahí "chlapi" :)
- kniha od sestry Lucie z Fatimy
- oheň. okná.
- modlitba
- tuniaková nátierka
- ...

Radosť, že v každej životnej situácii som pozvaný stretnúť sa s Pánom
(3. 4.)

- Vďaka, že som v Tvojich rukách. Stále a vždy!
- Mám tu úlohu. Je niečo, čo mám urobiť práve ja. Vďaka, že to viem.
- Modlitba. Dáva silu, istotu, pokoj, radosť... spojenie. Vedomie, že nie som sama. A nikdy nebudem.
- Otilka. Janka. Ria. Jožka. Rózka. ... Za každého z nich ti ďakujem!
- Vďaka aj za relax pri maľovanej krížovke
- Svätá omša. Osobitné stretnutie. Spoločenstvo tela. Účasť na jednom tele a krvi. Sprítomnenie obety. Uskutočnenie napojenia. Na telo Kristovo, na Cirkev... Sme jedno. Som ratolesť. Koluje vo mne Tvoja krv, Tvoja miazga, Tvoj život... Aj zo mňa môže tryskať prameň živej vody.
- Nácvik speváckeho zboru. Tie piesne. Tak silné. Veľký Piatok. Zelený štvrtok. ... a napokon Biela sobota - Vzkriesenie. "Nebojte sa, radujte sa! Kristus, slávny víťaz z hrobu vstal!"

Paulovnia plstnatá. Zmysly, ktorými poznávame svet. Stretnutia. ....

Radosť, že som bol svedkom, alebo účastníkom zmierenia
(4. 4.)

Dnes zase také "drobnosti" a všednodennosti. A tiež veci, o ktorých nechcem písať takto verejne.
- Rozkvitnutá ružová čerešňa
- Tvaroh v chladničke (a palacinky na obed)
- Uprataná chladnička
- Večerné voľno
- Našla som vlaňajší kalendár - nie je vyhodený a môžem použiť jeho obrázky na istý projekt
- Narcisy na stole
- Vianočný kaktus sa chystá znovu kvitnúť
- ...

Za všetko ti, Bože, ďakujem!

Narcisy na stole

A to je na dnes všetko. O ďalšie dary, ktoré dostávam aj v tomto týždni sa podelím zase na budúce.

Želám vám radostné dni a hlbokú prípravu na Veľkú noc. Dúfam, že aj mne sa podarí aspoň na týždeň vypnúť internet a radšej zatiahnuť na hlbinu. Aby aj tá veľkonočná radosť potom bola taká "naozajstnejšia". A to želám aj vám. Radostné dni!

Eva Letitia.