Blog

« Back

Vďačná chvíľka: Vďaka za spásu!


Kvetná (palmová) nedeľa.

Želám vám požehnaný čas. Znovu je tu utorok (vlastne už je aj po utorku) a ja vám dlhujem článok o všetkých vzácnych daroch, ktorými ma tento týždeň Pán obdaroval. V zošite sa mi nazbieralo zase množstvo malých i väčších pozorností a požehnaní. Ale dnes, tesne pred začiatkom Veľkonočného Trojdnia mám myšlienky už len na jedno - na dar zo všetkých najvzácnejší - dar večného života.

Večný Boh, môj Stvoriteľ, sa znížil na úroveň svojho stvorenia. Stal sa človekom, rovnakým, ako som ja. Zakusoval všetko, čo prežívam ja. A keď nadišla plnosť času, obdaroval ma (nás všetkých) tak vzácnymi darmi... Dal za mňa svoj život. Preto, aby som ja mohla žiť. Zomrel tak bolestnou a potupnou smrťou - aby mi ukázal ako veľmi ma miluje. Nik nemá väčšiu lásku, ako ten, kto položí svoj život za priateľov. On za mňa život položil.

Vďaka Ti, Pane!

Ale nielen to. Láska bolí. A On - podstúpil ukrutnú bolesť - tela i duše. Zradu, opustenosť, samotu, odmietanie, sklamanie, opovrhovanie, opľúvanie, vysmievanie, odsúdenie, zapieranie... Bolesť, rany, slabosť, nevládnosť, potupnú smrť... Aj, čo ma oslovilo zvlášť tento rok, bolesť, ktorú Jeho utrpenie spôsobilo Jeho matke. A to všetko preto, aby nám ukázal, aká veľká je Jeho láska k nám.

Vďaka Ti, Pane!


V nedeľu sme si pripomínali Ježišov slávny vstup do Jeruzalema. Kráľ na osliatku, na mláďati oslice. Ľud volá "Hosanna" - zachráň, vysloboď nás. A to aj urobí. Ale nie podľa ich predstáv. Nepostaví sa na čelo ľudového povstania a nezničí nadvládu Rimanov. Nie. On nekoná podľa ľudských plánov, ale podľa Božích."Ukrižuj! Ukrižuj ho!" Kričí zakrátko ten istý zástup.  Berie na seba naše hriechy a pokorne dovolí, aby ho zabili, namiesto nás. Aby nás zachránil, vyslobodil.

Vďaka Ti, Pane!

Ale ešte pred tým nám zanechá ďalšie vzácne dary. Dar kňazstva. Dar Eucharistie. "Toto robte na moju pamiatku. Toto je moje telo. A toto je moja krv. Jedzte. Pite z neho všetci." Všemohúci Boh sa pre nás stáva kúskom chleba. Bezmocným v rukách človeka. Aby sme sa Ním mohli sýtiť. Aby sme mali život. A aby sme ho mali v hojnosti. Aby žil v nás. Aby sme my (ja) mohli žiť Jeho život. Aby sme šírili Jeho lásku. Aby sme sa živili Ním samotným. Dáva sa mi celý. Obmýva ma, očisťuje ma, sýti ma, napája ma... a premieňa ma. Na prameň živej vody, ktorá túži prýštiť z Jeho učeníkov ku každej duši. Chce napojiť svojou láskou každého človeka.

Vďaka Ti, Pane!

Zanecháva nám príklad, ako na to. Službou. Nevadí, že podradnou. Ježiš neváha vziať na seba zásteru a slúžiť, umývať nohy, to, čo normálne robia otroci. On, Pán, umýva nohy učeníkom. "Vidíte, čo som vám urobil? Choďte, a robte aj vy podobne." Vtedy som hodná mena jeho učeníka, vtedy som mu podobná, keď slúžim. Keď ponúknem aj "podradnú" prácu z lásky.

Cítila som trochu nespokojnosť, že zajtra ešte musím ísť do práce. Chcelo sa mi už naplno prežívať sviatky Veľkej noci. Veď zajtra (vo štvrtok) sa to už začína! ... Ale teraz si uvedomujem - existuje lepší spôsob, ako si pripomenúť poslednú večeru, než starostlivosťou o chorého človeka? Možno nebudem umývať nohy, ale dlážku. Alebo... A presne tým budem spojená so svojim Majstrom. Tak, ako On umyl nohy učeníkom (aj mne), ja môžem umývať nohy (alebo čokoľvek bude treba) tým, ktorí to odo mňa potrebujú. Super vstup do slávnosti Zeleného štvrtka.

Vďaka Ti, Pane!


Chcem tieto vzácne dni prežívať naplno. Všetky momenty, všetky obrady, všetky symboly. Všetky slová Svätého písma. Spoznávať, vďačne prijímať a ochotne používať všetky tie vzácne dary, ktoré nám na Veľkú noc daroval. A ktoré mi chce darovať aj teraz - každý deň, v každej chvíli. Len sa otvoriť a piť. A dávať. Lásku. Život. Jeho samého.

A to želám aj vám. Pokojné prežitie veľkonočných sviatkov, požehnanie všemohúceho Boha a opravdivú radosť zo vzkriesenia a z života, ktorý nám bol daný. 

Eva Letitia.


Tento blog bol uverejnený aj na http://letitia-tiba.blogspot.sk/2017/04/vdaka-za-spasu.html