Ďalší doplnený blog z minulého týždňa.
"Ustavične sa radujte. A pri všetkom vzdávajte vďaky."
(1Sol 5, 16-18)
Učím sa. Inšpirovaná knihou Tisíc darov sa učím vzdávať vďaky - za všetky, aj malé pozornosti, ktorých denne dostávam za plné priehrštie... Všimnúť si. Pomenovať dar. Poďakovať. Aby neprešli pomimo. Aby mali možnosť formovať radostného ducha. Aby som neostala nevďačná. Aby som sa viac usmievala, a viac radosti rozdávala aj tým, ktorých budem stretávať...
Preto počítam. Hľadám dary od Nebeského Ocka a každému priradím číslo. Viem, že dostávam tisíc darov každý deň, ale nie každý si všimnem, nie každý zapíšem. Už som si ich zapísala tisíc a chcem si ich všimnúť ešte viac.
Som vďačná za každý dar... Som vďačná za chvíle, keď som smutná, alebo nervózna. Som vďačná, hoci by som sa chcela báť. Som vďačná... a musím si to stále opakovať. Viem, že sa dejú veci. Niektoré nepríjemné, niektorých sa obávam, niekedy sa nedejú veci tak, ako by sme chceli. Alebo sa iba bojíme, že by mohli dopadnúť inak...
Som vďačná. Lebo viem, že je tu môj dobrý Pán. Ocko nás všetkých - všetkých, ktorých milujem. Aj tých, ktorých som sa ešte zatiaľ milovať nenaučila. Nie dosť. Ale On ma to naučí. Robí pre to všetko... a na mne je, aby som bola usilovnou žiačkou.
Hľadím na poľné ľalie... alebo v mojom prípade skôr sedmokrásky a zvončeky a materidúšky... a vidím, že každá z nich je krajšie odetá než celebrity na stránkach bulváru. Hľadím na strapaté vrabce a viem, že náš nebeský Ocko ich sýti, hoci si nerobia starosti o zajtrajšok. Ani my si nemôžeme starosťami pridať čo len lakeť k svoju životu. Tak načo sa trápiť tým, či oným... Pracovať, tvoriť, snažiť sa - to áno. Ale nie je treba sa báť, očakávať horšie, trápiť sa. Veď On vie o všetkom, čo potrebujeme.
A ja si môžem vychutnávať slobodu vďačnosti. Vďačnosti za to, že On sa o svoje deti postará.
On nás miluje viac, ako si ja dokážem predstaviť. Prečo by teda dopustil niečo naozaj zlé? Nemusím sa báť. Môžem Mu veriť a dôverovať. A tešiť sa. A ďakovať.
A vás tiež pokorne prosím o modlitbu. Za mňa i za všetkých vás - prosme za seba navzájom - aby sme sa nenechali zmiasť nepriateľom. Aby nás nepremáhal strach a obavy. Ale aby sme vždy mali odvahu ďakovať a chváliť. Vždy. Pri všetkom. Za každých okolností.
Pretože vždy - pri všetkom - za každých okolností - je s nami Pán. On nás neprestáva milovať. On sa o nás neprestane nikdy starať. A my už nemusíme trápiť svoje duše strachom, či obavami. Môžeme mu dôverovať a tešiť sa spolu s ním.
Som vďačná za každú chvíľu života.
Aj za tie, ktoré sa mi vidia ťažšie, alebo mám pred nimi rešpekt.
Som vďačná za ľudí, ktorých milujem.
Som vďačná za okolnosti, v ktorých na nás dáva pozor a chráni nás. Pred každým nebezpečenstvom.
On nedopustí nič, čo by nám mohlo ublížiť. A ani nič nepríjemné, čo by nemalo zmysel. Veď nás miluje!
A nadovšetko som mu vďačná za túto myšlienku. Za istotu, na ktorú sa môžem spoľahnúť v časoch neistoty. Aj dnes. Aj zajtra. Každý deň.
Vďaka ti za to, Pane!
Dnes sa s vami podelím asi iba o jeden z mojich viac ako tisícich darov:
#1562. Prísľub knihy do súťaže. Vymyslela som si na leto súťaž vďačnosti (ešte musím doladiť detaily) a vydavateľstvo Kumrán súhlasilo, že nám do súťaže venuje knihu Tisíc darov od Ann Voskampovej. Tak, kto ju ešte nemáte, môžete ju teraz získať v našej súťaži. Podrobnosti vyhlásim čoskoro, čakajte, čítajte... a už teraz ďakujte, pretože vždy je za čo ďakovať. :)
Ak chcete, pridajte sa k nám a môžete tiež počítať dary, ktoré každý deň dostávate... Život je šťastnejší, keď poznáme veci, za ktoré môžeme byť vďační.
Budem rada, ak sa podelíte aj s nami. Či už tu v komentároch, alebo v komunite na www.mojakomunita.sk.
Ak chcete, môžete nás sledovať na Facebooku, alebo na G+, kde som založila nové stránky. Zatiaľ sú v testovacej fáze, až čas ukáže, ako sa osvedčia.
Želám vám radostné leto. A vďačnosť v srdci. Pretože kto je vďačný, je šťastný.
Letitia.