Ďalšia týždenná várka ďakovania. Tentoraz za tisíc maličkostí, ktoré každý deň nachádzam vo svojom živote.

Učím sa. Inšpirovaná knihou Tisíc darov sa učím vzdávať vďaky - za všetky, aj malé pozornosti, ktorých denne dostávam za plné priehrštie... Všimnúť si. Pomenovať dar. Poďakovať. Aby neprešli pomimo. Aby mali možnosť formovať radostného ducha. Aby som neostala nevďačná. Aby som sa viac usmievala, a viac radosti rozdávala aj tým, ktorých budem stretávať...

Preto počítam. Hľadám dary od Nebeského Ocka a každému priradím číslo. Viem, že dostávam tisíc darov každý deň, ale nie každý si všimnem, nie každý zapíšem. Už som si ich zapísala tisíc a chcem si ich všimnúť ešte viac.

Dnes to bude asi bez obrázkov. Ale zato s piesňou. (Už ju asi poznáte):

Tento týždeň sa mi častejšie stalo, že som počas dňa prežívala veľa krásnych chvíľ, dostávala som veľa drobných darčekov od svojho Večného Darcu. Boli to zväčša také drobnosti, ale vždy rozohriali srdce. Vedela som, že sú to malé pozornosti od Niekoho, kto ma má veľmi rád. Skoro až hmatateľne som vnímala Jeho radosť zakaždým, keď som nejaký skrytý darček objavila a potešila sa mu. (Možno si to namýšľam, ale keby aj - tá radosť a pocit, že som milovaná za to stojí!) Viem, že dostávam každý deň tak veľa "darčekov"! Toľko vecí (možno zdanlivo malých, ale - stvorených "pre mňa!") je na tomto svete preto, aby mi mohli robiť radosť! A tiež tebe, vám, všetkým!
Sme stvorení na Jeho obraz. To preto sa nám páčia pekné veci - lebo sa páčia Jemu - nášmu Stvoriteľovi. To pre nás ich "maľuje" také krásne!

Ale často sa mi stávalo, že vo chvíli, keď som rozpoznala dar, keď som dostala nejakú milú malú (a zároveň veľkú) radosť... nemala som po ruke zošit, aby som si ju mohla zapísať. Buď som akurát pracovala v kuchyni a nechcela som riskovať, že mi prihorí obed. Niekedy som sedela na bicykli a nemala som chuť zastavovať len preto, aby som hľadala nejaký kúsok papiera, kam si darček zapíšem. Alebo som robila niečo iné, čo som nechcela prerušiť, lebo by som sa zase ťažko dostávala "do švungu". A možno som jednoducho nechcela narušiťa krásu okamihu, ktorý som práve dostala.

Či tak, alebo onak, viem, že tento týždeň bolo veľa vecí, ktoré som si nestihla zapísať. Pretože večer, keď som chcela všetky tie veci doplniť, odrazu som si na žiadnu z nich nevedela spomenúť. Alebo som si spomenula len na malú časť. A tak v zošite chýbajú. Nemajú ani vlastné číslo. Ostal po nich len taký trochu všeobecný zápis: "A mnoho ďalších darčekov, ktoré som dostala počas celého dňa."

Ale aj za tie ďakujem. Som naplnená vďakou za to, že každý deň dostávam tisíc malých vecí... v ktorých počujem vyznanie: "I love you," ako sa spieva v piesni vyššie.

Našla som ju včera na stránke Anny Voscampovej a odvtedy si ju púšťam stále dokola. Prináša mi radosť - svojou chytľavou melódiou, aranžmánom, ktoré ma zaujalo a samozrejme tiež obsahom. Páči sa mi, že na obrazovke bežia slová, takže aj taký slabý angličtinár ako ja dokáže pochopiť o čom sa spieva.
 

1719. A thousand little Things...

I'm hearing "I love you" - in a Thousand little things

Z mojich viac ako tisíc darov: 

1708.  Kvetina - veterník, čo som dostala "len tak" od najdrahšieho.
1709. Auto, ktoré nás odvezie kam potrebujeme (alebo odkiaľ potrebujeme - domov)
1710. Holub hrivnák, ktorý sa hojdal na vetvičke. A ja som ho mohla pozorovať.
1711. Bicykel. Bicyklový výlet s rodinou.
1718. Pomaranč. Ovocie.
1718. Vyklíčil mi ďumbier. Budem ho pestovať v kvetináči.

1719. Tisíc malých vecí, ktoré som si nestihla zapísať.

1720. Vrtuľku-kvetinku mi odniesol vietor. Časť ostala na balkóne, ale časť nie. Vďaka, že som ju zase našla na parkovisku neďaleko domu. Možno drobnosť, ale potešila. Som rada, že sa môžem z darčeka tešiť naďalej.
1721. Pri hľadaní kvetinky som našla aj kľúč. Hádam sa mi podarí vrátiť ho tomu, kto ho stratil...
1723. Pieseň A Thousand Little Things.
1725. Slnečný deň.
1728. Radosť susedy zo vzájomného stretnutia.
1729. Správne načasovanie (čoho? to je súkromné.)
1730. Háčkujem na želanie - novou technikou. A darí sa mi viac, ako som čakala.
1732. Dnes ráno sa ozvali majitelia strateného kľúča. Už je vrátený. Podarilo sa. :)
1733. Pokojná ranná chvíľa na balkóne. 
... a mnoho ďalších.
 

1700. Piekli sme mufiny - zase. :)

1703. Pozorovali sme mesiac.

Tvorím.

1730. A darí sa mi tak, ako som ani nečakala. :)

Želám vám radostné dni a veľa, veľa nájdených darčekov, ktoré vám prinesú radosť a istotu, že Niekomu na vás záleží.
Letitia. 

PS: Ak chcete, pridajte sa k nám a môžete tiež počítať dary, ktoré každý deň dostávate... Život je šťastnejší, keď poznáme veci, za ktoré môžeme byť vďační.
Budem rada, ak sa podelíte aj s nami.

Rubrika bola inšpirovaná knihou Tisíc darov a stránkou jej autorky www.holyexperience.com.

Článok bol uverejnený aj na http://letitia-tiba.blogspot.sk/.