Učím sa. Inšpirovaná knihou Tisíc darov sa učím vzdávať vďaky - za všetky, aj malé pozornosti, ktorých denne dostávam za plné priehrštie... Všimnúť si. Pomenovať dar. Poďakovať. Aby neprešli pomimo. Aby mali možnosť formovať radostného ducha. Aby som neostala nevďačná. Aby som sa viac usmievala, a viac radosti rozdávala aj tým, ktorých budem stretávať...

Preto počítam. Hľadám dary od Nebeského Ocka a každému priradím číslo. Viem, že dostávam tisíc darov každý deň, ale nie každý si všimnem, nie každý zapíšem. Už som si ich zapísala tisíc a chcem si ich všimnúť ešte viac.

Z mojich tisíc darov:

1369. Sýkorky a drozdy za oknom.
1370. Úľava v chorobe.
1371. Upiekli sme si "chlieb z manny". Vďaka za spoločné chvíle s rodinou. Vďaka za tento symbol, ktorý nám hovorí, že sa vždy môžeme spoľahnúť na Jeho štedrú ruku.
1372. Vďaka za starostlivosť s akou si navzájom pomáhame. Vďaka za službu (často až prekvapujúcu), ktorú sme ochotní si navzájom poskytnúť, keď ostatní nevládzu. Vďaka za chorobu, ktorá nám toto ukázala.
1374. Vďaka za nadšenie s akým zbierame zrnká dobrých skutkov, aby mohli vyrásť a priniesť úrodu.
1376. Vďaka za pomaranč. Padol mi veľmi dobre.
1377. Horká čokoláda (a jej účinok).
1380. Nemožnosť tráviť čas inak nám pomohla nájsť si čas na iné - lepšie veci (napr. televízny prenos modlitby s pápežom).
1382. Dvadsať spoločných rokov.
1386. Problémy s PC ma nútia prežívať viac času "off-line".
1387. Spoločná hra so synom.
1389. Vďaka za knihy od Jozefa Ratzingera (Benedikta XVI.). Vďaka, že už vyšiel aj tretí diel trilógie Ježiš Nazaretský v slovenčine. A vďaka, že máme 1. diel doma a môžem ho čítať. Je to tak obohacujúce. A tak vhodné teraz na pôstne obdobie.
1390. A vďaka za pápeža, ktorý píše tak zrozumiteľným a "čitateľným" spôsobom.
...

Chcem sa s vami podeliť ešte o jednu myšlienku. Dlho som nevedela, ako uchopiť pôst, aby dával zmysel. Čo to vlastne máme v tom pôste robiť. Resp. keď si máme nejaké veci odriekať, aký to vlastne má zmysel? Prečo to robíme? Ako to správne robiť... Teraz, v posledných dňoch som objavila jednu krásnu myšlienku, z ktorej budem v tomto pôstnom období (a nielen v ňom) hodne čerpať. Už si nie som istá, kde som ju našla, možno je to kombinácia viacerých zdrojov. Pochádza asi z myšlienok Benedikta XVI. v jeho príhovoroch na začiatku pôstu (k popolcovej strede, k 1. pôstnej nedeli, z posolstva na pôstne obdobie...), alebo z jeho kníh, ktoré teraz čítam, prípadne z nejakých iných zamyslení (www.mojakomunita.sk, kniha S Abrahámom za stolom...). Neviem už presne, a nechce sa mi pátrať. Radšej sa s vami o túto krásnu myšlienku podelím:

Hovorí, že keď sa vrámci pôstu vzdávame niektorých vecí, nemáme byť smutní. Pôst je radostný. Pretože nám pomáha uvedomiť si aké dobré a krásne "veci" dostávame od nášho Otca, ktorý je na nebesiach. Koľké dobrá už teraz dostávame (možno neviditeľné, duchovné) a aká nepredstaviteľná slasť nás čaká vo večnosti, keď ostaneme slobodní od všetkého hmotného!

Zriekanie sa vecí nám pripomína, že namiesto tých vecí, po ktorých možno túžime, máme ich radi a chceli by sme si ich dopriať, dostávame niečo neporovnateľne lepšie a krajšie. Zakaždým, keď zatúžim po niečom, čo som sa rozhodla odoprieť si (hoci je to dobré a dovolené, ale rozhodla som sa počas pôstu sa tejto veci vzdať) - vždy keď mi padne pohľad na nedojedenú bonbonieru, ktorá musí počkať do nedele, alebo keď mám nutkanie zapnúť si v piatok počítač a skontrolovať príspevky na vašich blogoch... - v každej tejto chvíli si spomeniem, že na mňa čaká niečo ešte omnoho lepšie a dôležitejšie. Aj keď nenápadné a tiché, ale určite to stojí za to. A vždy sa v takej chvíli usmejem. A už teraz sa na to teším.

Ďakujem za túto myšlienku a za radosť, s ktorou môžem prežívať toto pôstne obdobie!

A ďakujem aj za čas choroby, vďaka ktorému som mohla všetky tieto príhovory počúvať, aby sa ku mne dostala okrem iného aj táto krásna myšlienka.

Želám aj vám radostné prežívanie tohto pôstneho obdobia. A nech vždy skoro zistíte, koľko dobra získate za každú nepríjemnosť ktorá vás v živote postretne.

Radostný čas vám!
Letitia.

Príspevok bol uverejnený aj na letitia-tiba.blogspot.sk