Srdce plné radosti a vďaky Bohu Otcovi sa musí zdieľať. Zdieľanie sa je jeho charakterovou vlastnosťou. Ľudia, ktorí žijú radosť z Boha, z viery v Neho, sa stávajú darcami.
Z inšpirácií Ann Voskamp z Ontária v Kanade sa tiež zrodilo dielo obdarovania iných.
Vďačnosť nežije pre seba. Dáva sa iným.
Každý, koho chytila myšlienka vďačnosti Bohu za srdce, chce dať radosť a vďačnosť iným. Vďačnosť je nákazlivá. :D
My v Európe nie sme o nič pozadu. Sú tu projekty. Dobré a požehnané projekty. Naše misie a charita sú činné v mnohých oblastiach a ich práca je nasledovania hodná. Z tých amerických sa mi páči ich spontánnosť a aj samozrejmosť, akou sa robievajú. Poznám to iba z filmov. Ľudia v každej domácnosti pravidelne zbierajú pre iných, slabších veci, ktoré im môžu urobiť radosť a aspoň trocha zabudnúť vlastnú biedu. Nie je to nijaká misia. je to samozrejmosť. Vedia, kde býva niekto, čo nemá na živobytie alebo mu chýba to najdôležitejšie. U nás to už až tak samozrejmé nie je. Sme často zavalení vlastnými záležitosťami a niet ani času ani síl, na rozdávanie. Práve tí, ktorí sú veľmi čínní, vedia najlepšie rozdávať. Je to zaujímavý fenomén. Je to dar.
Sú rôzne možnosti. Je veľa ciest. Toľko, koľko je ľudí. Pomohlo by nám vzájomné zdieľanie sa o tom, čo kto môže a vie dať iným. Nemusia to hneď byť projekty na záchranu ľudstva. Môže to byť úplne jednoduché a skromné dielko. Dve unce chudobnej vdovy, ktoré boli všetkým. Jediné nemôže chýbať - SRDCE.
Blíži sa koniec novembra. Obchodné regále sú preplnené všeličím. Naše srdce tiež. Verím, že naše je plné Boha a jeho lásky. Možno nemáme veľa, ale určite máme čo darovať. SME DAR.
Darčeky a všetko s nimi spojené ma vždy privádzali na pokraj trpezlivosti. Ľuďom nevyhovieš a máme toho toľko, že už ani nevieme, čo si navzájom darovať. Skôr vyhadzujeme, aby sme mohli zmeniť za nové.
Teraz sa niečo zmenilo. Teším sa na darčeky - teším sa na dávanie. Nebudú to celé majetky. Bude to balíček radosti a vďaky pre iných. Bude ich veľa. Koľko len stihnem urobiť a zabaliť. Ešte neviem presne, ako. Rada sa aj s vami podelím, ke´d budem vedieť viac.
Sú medzi nami chudobní aj chorí, opustení aj bezdomovci. Sú tu väznení, sú tu opustené mamičky s deťmi, starkí v domovoch pre "seniorov"... Sú deti v domovoch... Je ich veľa. Tých, ktorí možno nikdy nezažili teplo domova a lásky Otca. Aj možností je veľa. Toľko, koľko je nás. Cítim, že musím dávať vďaku..., Mám domov, mám bratov a sestry, mám viac, ako mi treba na deň. Chcem, musím sa rozdeliť s inými.
Keď som sa rozhliadala po tom, čo môžem dať ja, zistila som, že je toho dosť. Veľa. Podstata je dať seba. Potom zistíme, čo to konkrétne môže byť. Nájsť spôsob a možnosti.
Začínam si písať list želaní...
Nie to, čo chcem ja. To, čo si želám dať a komu.
Zatrieďujem si adresy, čas. Ešte som to nerobila. Je to prvý raz. Teším sa na to.
Zatiaľ zbieram informácie a nápady. Čas beží ale Pán má bezčasové pásmo:D On sa stará. Tu, teraz, vždy.
Podmienka: neznámi ľudia, nie z mojej rodiny, tí, ktorí potrebujú čokoľvek z toho, čo im môžem dať ja. Je to ako s tým listom vďaky. Jeden k druhému, až ich bude plný strom.
Modlitba
Pane prosím žehnaj toto dielo, pošli ľudí, pomôž, nech uvidíme spôsob a možnosti. Nech je Tebe na slávu a iným na radosť! Amen!