Koľkí z nás úprimne ďakujú? Uvedomujeme si dnes potrebu postoja vďačnosti k Bohu a k ľuďom? V súčasnej príliš kritickej dobe sme nútení rozlišovať dobro a zlo, vyvodzovať z poznania dôsledky a používať slobodu Božích detí. Nikdy nezabúdajme na vďačnosť. Nezabudnime, jediný z desiatich malomocných, ktorý sa vrátil a poďakoval Pánovi za očistenie, bol skutočne uzdravený. Boh nás neskutočne miluje a nepotrebuje našu vďaku. My ju potrebujeme. Vďačnosť mení srdce človeka. Ďakovanie dáva človeku schopnosť vidieť, veriť, radovať sa, a skutočne milovať.

V detstve sme sa učili ďakovať...

Keď sme boli deti, učili nás ďakovať za niečo, ak nám niekto pomohol alebo pre nás niečo urobil. Neskôr sa naše ďakovanie začalo meniť.  Kritický úsudok "vzdelaného" ľudského rozumu nás zaviedol na inú cestu. Na cestu "reality". Doslova ZAVIEDOL. Preto že na tejto ceste sú síce veci a dianie logické, no stráca sa tu niečo iné, oveľa dôležitejšie a potrebnejšie, než by sa na prvý pohľad mohlo zdať. Stráca sa DOBRO. Nevidíme ho. Začíname vidieť veľa negatívneho a zlého aj keď je tu oboje - dobro a zlo.

Je to podobné, ako príbeh z raja. Eva a Adam, po zjedení "ovocia" zo stromu Pravdy, uvideli vlastnú nahotu. My v dospelom veku strácame pohľad dieťaťa, pohľad nevinnosti, a nadobúdame pohľad takej pravdy, ako ju videli Adam a Eva. Vidíme ZLO v celej nahote - je veľké, je všade a nemôžeme ho nevidieť. Čo to znamená? Vidíme veľa negatívneho, vidíme zlo všade okolo seba - ono zlo tu skutočne je, ale my nevidíme Božie, nevidíme Boha. Mnohé nám padne zaťažko, nechce sa nám robiť dobré, ľahko sa prikláňame k nedobrému a podobne. To je tá tzv. naklonená rovina človeka po prvom hriechu. Krstom síce znova nadobúdame spásu a čistotu duše, naklonenej roviny sa nezbavíme bez vlastného pričinenia a bez spolupráce s Božou milosťou.

Tu prichádza na rad krok k smerom Bohu: musíme znovu objaviť ďakovanie a vďačnosť.

Koľkokrát sme skutočne a naplno za niečo ďakovali Bohu? Možno ďakujeme. Možno sú to však iba slová. Aj keď úprimne myslené. Skutočné, plné ďakovanie nesie ovocie. Nesie radosť z darov Boha, rozmnožuje sa - neprestávame ďakovať a postupne, časom vzniká Vďačnosť ako postoj. VĎAČNOSŤ ako štýl života. Začíname vidieť očami pravdy. Začíname rozumieť, že všetko je dar. Všetko. Máme silnú túžbu hľadať dary Boha a ďakovať mu za ne. ON nás naučí ďakovať za všetko. Zrazu skutočne spoznáme, že je všade okolo nás - Boh a jeho dary. Akoby sa nám vrátil zrak. Uvedomíme si, že máme hojnosť, aj keď by sa mohlo zdať, že nie... zistíme, že máme dokonca aj na rozdávanie... A v našom srdci začne vládnuť pokoj, ktorý nám nikto nevezme. Ani stres, ani neporiadok, ani nedokončené veci a momentálny nedostatok niečoho.

Dôležité je len jedno - naučil ma Dr. Hlavačka na hodinách manažmentu. Ostatné je omáčka.

Boh stačí. Potom máme všetko.

VĎAČNOSŤ nám ukáže Boha. Zrazu sa nám otvoria oči a uvidíme okolo seba DOBRO BOHA, uvidíme nekonečné množstvo darov a lásky Boha. Uvidíme malý raj na zemi... Budeme vyslovene cítiť Božiu Prítomnosť... Boh je štedrý. Dal a dáva nám dary stále, bez prestania.

Ak ich nevidíme, máme ešte v oku to slávne brvno z Evanjelia, pre ktoré vidíme veci inak ako  v Božej skutočnosti sú. Vidíme potom to "ľudské" zlo, malosť a biedu.

Začiatok nebude ľahký -naklonená rovina:0) Nedajte sa však odradiť! Skutočne je to veľmi dobrý spôsob, ako znovu vidieť svet a ľudí v Pravde Boha. Je to spoľahlivý spôsob, ako nájsť Prítomnosť Boha a žiť v nej. A nie len to.

Vzdávanie vďaky a chvál Bohu Najvyššiemu je to, pre čo sme boli stvorení.  Vzdávanie vďaky napĺňa radosťou a pokojom, ktoré prevyšujú všetko myslenie...

Želám aj vám, aby sa vám darilo znovu objavenie vďačnosti Bohu

Začať treba rozhodnutím ďakovať (naklonená rovina bude skúšať kaziť to). Ísť krok za krokom s vďačnosťou na perách a v srdci kráčať k Bohu, ísť s Ním... Najprv ako deti - ďakujme za niečo... neskôr, v dospelej nádhernej zrelej vďačnosti budeme Bohu ďakovať za všetko, nie iba za to, čo je v našich očiach dobré... A napokon budeme môcť ďakovať len pre Neho samého... On jediný je hodný vďaky a chvály. A budeme môcť ďakovať aj pre to, aby sme Bohu urobili radosť:0)

Zdroj: a holly experience.com

Obrázok: Ann Voskamp, One Thousand gifts;

Text obrázku:

Každá sekunda dňa je darom, možno  si nemôžem, neviem pomôcť, s niečím poradiť, ale  vždy môžem byť vďačná...