Blog

Vďačná chvíľka: Zmyslom všetkého je Láska

1. - 6. marec 2017

Prebúdzajúce sa kvietky. Farebná jar.

Aj tento týždeň som vďačná....
Podelím sa s vami aspoň o niektoré dary, za ktoré chcem ďakovať v tomto týždni:

- Za tón huslí, ktorý sa niesol z ktoréhosi okna.
- Za vtáky, natešené na jar. Za vtáčí spev, ktorý sa tlačí do okien.
- Za prebúdzajúce sa kvietky. Za stále viac rozkvitnutých kvetov vonku (i vnútri).
- Za príklad sv. Terezky z Lisieux a jej malú cestu vernosti v malých veciach a radosti z malých (hoci niekedy ťažkých) sebazaprení.
- Za každé malé sebazaprenie, ktoré sa mi podarilo...

Začal sa tzv. Veľký pôst. Obdobie, ktoré prežívam okrem iného s mojim "Pôstnym kalendárom". Niekedy témy až "zázračne" sadli. A pomohli mi prežiť to, čo ma čakalo s pokojom, až radosťou v srdci. Napríklad vo štvrtok:

- "Každý nech vezme svoj kríž a nech ma nasleduje." A práve v ten deň som sa musela zrieknuť niektorých vecí, na ktoré som sa veľmi tešila, prijať svoju slabosť (a chorobu) a nedokonalosť. Prijať, pocit, že kvôli mne (a mojej práceneschopnosti) má niekto problémy. Prijať obmedzenie svojej telesnej schránky a nemožnosť pomáhať tak, ako by som chcela. Vďaka, že som povolaná niesť aj tieto pocity slabosti a neschopnosti ako svoj kríž.

- Som vďačná za požehnanie kňaza, ktorého som náhodne stretla pri službe. A za radosť a úspešnosť, ktorú som si potom niesla po celý deň.

- Som vďačná za spoločenstvo Cirkvi. Za vzájomné modlitby, ktorými sa podporujeme a pomáhame si navzájom. Za spoločenstvo s dušami, aj s tými, ktoré už prešli do večnosti. Som vďačná za všetkých tých (a niekoľko ich odišlo práve minulý mesiac), ktorých som mohla poznať a verím, že sa aj naďalej modlia za mňa a za ľudí, na ktorých mi záleží. Aj ja sa môžem za nich modliť a obetovať svoje malé bolesti, hoci sa mi nepodarilo prísť na zádušnú sv. omšu. Tak veľmi som chcela, ale aj táto nesplnená túžba neostala bez úžitku - obetovala som ju za tieto duše.

- Som vďačná , že čokoľvek ma postretne, akokoľvek sa nedaria moje plány a moja túžba pomôcť ľuďom na ktorých mi záleží - že napriek všetkým sklamaniam - smiem veriť, že Boh lepšie vie, čo prinesie viac ovocia. Môžem dôverovať Jeho réžii.

Mám chcieť. Mám túžiť. Plánovať. Konať. Bojovať. A pri tom všetkom - prijať, že Jeho plán... je vždy lepší ako ten môj. Ako to raz povedal ktosi múdry (Katka Lachmanová?): "Bol to taký dobrý plán! Ale bol to ľudský plán."

Toto je posolstvo, ktoré sa učím prijať. Zvlášť v prvom pôstnom týždni.

Hyacint do najdrahšieho už / ešte stále takto bohato kvitne.

A čo ma ešte tento týždeň učila sv. Terezka?

Už som spomínala, že si znovu postupne čítam Cestu dôvery a lásky od J. Philippeho. Každý týždeň si prečítam jednu kapitolu a učím sa ju žiť. Tento týždeň mi zase téma pekne sadla k tomu, čo prežívam. Prijať svoje slabosti a chyby. Bojovať s pokušením, ale nezúfať si, ak (znovu) padnem. Vrhnúť sa s dôverou do náručia milujúceho Otca. Milovať svoju malosť.

A ešte niečo - niečo veľmi dôležité:

Zmyslom všetkého je láska.

Láska zahŕňa v sebe každé povolanie. Ak by som nemal lásky, čokoľvek by som dosiahol či obetoval, nič by to neznamenalo, hovorí sv. Pavol v Hymne na lásku (1 Kor 13). Preto by som zbytočne túžila po veľkých skutkoch, alebo veľkých úspechoch, veľkej obete, či veľkých zázrakoch... To všetko by bolo ničím bez lásky. A naopak - akokoľvek maličká ostanem, akokoľvek by sa mi nedarilo plniť moje dobré úmysly - ak mám lásku, mám všetko. Jediné, na čom naozaj záleží, je láska.

A milovať môžem všade, kde sa práve nachádzam. Či v kuchyni, v kancelárii, v prezidentskom paláci, pred kamerou, či chorá v posteli... všade môžem svojimi malými každodennými obetami prežívať lásku Ježišovu.

Áno, to pokladám za veľmi dôležité - Nechcem milovať len svojou láskou. Tá je maličká, priam nepatrná a určite nedostatočná (zvlášť ak ju porovnám s hladom mnohých ľudí, ktorých stretávam, po láske). Ale ak sa ponorím do Srdca Ježišovho - priamo z neho môžem čerpať! Ním môžem plniť svoje srdce - a budem mať aj ja dosť lásky pre každého, kto ju odo mňa potrebuje.

Terezka dlho hľadala svoje miesto v tom tajomnom organizme - v tele Kristovom, ktorým je Cirkev. Ale nakoniec ho našla. S nadšením zvolala, "Chcem byť Ježišovým srdcom!" pretože v srdci sa stretávajú všetky funkcie, bez neho by telo nemohlo žiť!

Aj ja som našla svoje miesto. Chcem byť cievou, ktorá Ježišovu lásku (životodarnú tekutinu, živú vodu) privedie ku každému chorému údu, ku ktorému ju prozreteľnosť povedie. Záleží len na jednom: Aby som ostala napojená, priam ponorená do Srdca Ježišovho. Do tej nevyčerpateľnej studnice nekonečného bohatstva lásky. Modlím sa, aby sa mi to darilo. A zároveň ďakujem, za túto krásnu a vznešenú cestu, ku ktorej ma Pán volá.