... je zvykom bilancovať.

Práve som si prečítala príspevok od Ann Voskamp na jej blogu. Kostrbatý preklad od googlu, ale hlavnú myšlienku som hádam pochopila. Ann píše o tom, ako zvyčajne hodnotíme uplynulý rok...

Čo som v tomto roku dosiahla? A čo som (ešte?) nedosiahla? Aké zlyhania ma tento rok prenasledovali? A naozaj som pripravená začať nový rok s novými výzvami, keď si uvedomujem všetky tie veci, ktoré som vôbec nezvládla?

Potom hovorí o svojej dcére a jej klavírnom vystúpení. Podobne ako pri hre na klavír aj v živote je naša "hudba" poznačená tým, na čo sa sústredíme. Ak sa sústredím na chybu, ktorú som urobila, moja hudba bude zlá, kostrbatá, nezaujímavá, budem nervózna a budem robiť stále nové chyby... Ale keď sa od týchto ťaživých myšlienok oslobodím a budem vnímať hudbu, ktorú hrám, nádhernú melódiu, ktorá má prísť, potom budú poslucháči s nadšením vnímať krásu umenia.

Tak je to aj v živote. Nemusím sa obracať k svojim minulým zlyhaniam. Tie sú už za mnou. Radšej si budem pripomínať všetky dary, ktoré som aj tento rok dostala. Všetku nádheru, ktorú som smela vidieť a ku ktorej som bola pozvaná, aby som ju spolu-tvorila. Mnohé tie krásne a dobré veci, ktorých som mohla byť súčasťou. Ktoré obohacovali mňa, moju rodinu, mojich blízkych i vzdialenejších ľudí. Môžem aj dnes, na konci roka ďakovať za všetku krásu, radosť, lásku, za všetko požehnanie, ktoré som dostala i ktoré som smela dať.

A už dopredu očakávať s vďačným srdcom všetko, čo ešte len dostanem - a dám - v budúcom roku.

Som vďačná za mnoho vecí. Nespočítateľné množstvo každodenných "maličkostí". Množstvo osobitných "darčekov" pripravených práve pre mňa. Ale aj niektoré zásadné dary, na ktoré budem spomínať po celý život a / alebo na nich môžem stavať ďalšie nové požehnanie pre seba i pre ľudí okolo mňa...

Konkétny výpočet vecí, za ktoré som v uplynulom roku najviac vďačná, nájdete v rubrike Advent plný vďačnosti - [Článok: Rok korunuješ, Pane, svojou dobrotou]