« Back

Prvé dni

Prvé dni

 

Prvé dni neboli ťažké. Možno je teplejšie, neprší, no, dievčatá sú stále tie isté. Návrat bol krásny. Vystúpila som z auta, dolámaná po deviatich hodinách cesty, pozriem sa k domčeku dievčat a odtiaľ sa všetky rozbehli ku mne. Prvá bola Zaynab, hodila sa na mňa a ostatné nasledovali jej svetlý príklad. Bola to pravá radosť zo stretnutia.

Moja kamoška Fiona (6r.) sa so mnou nerozprávala. Ani neprišla ku mne. Santinu (6r.) som zavolala, prišla malá chichôtka, nezmenila sa, ľahla si mi na kolená, prítulná bola. Ako kedysi. Čiči je fest prítulná tiež. Obtiera sa mi o nohy, nervy, minule taká nebola. Asi som jej chýbala. Čiči je mačka. Veď ja mám zvieratká rada, len nie veľmi blízko.

Navštívila som suseda, keď som odchádzala staval dve tukuly, už tam býva. V škôlke som pozdravila deti. Staré známe tváre sa usmievali, nové vyplašene pozerali. Zvítala som sa s pracovníkmi, všetci sa tvárili veľmi milo a radostne, že som späť.

Raz som poobede zašívala sveter zo školskej uniformy. Nechápem prečo, ale niektoré dievčatá si hryzú patenty a pomaličky si párajú svetríky. Dievčatá si prisadli a už nosili svoje šaty. By som tam sedela dodnes, keby chcem všetko obšiť. Niektoré si vypýtali ihlu a niť a šili si samé. Niektorým som ponúkala ihlu a niť nech si šijú samé. Ja neviem. Ukážem ti. A už šila. Bolo to skvelé. Vyrastajú z nás praktické ženy.

Prvá hodina angličtiny. Najskôr si mali na zošit napísať svoje meno. Dostali pečiatku motýlika. Keď som odchádzala každej som vyšila na vreckovku meno. Santina odbehla a len pozerám, odpisuje svoje meno z vreckovky. Vynaliezavá. Potom sme opakovali abecedu. Zabudla som aké to je náročné niečo s nimi robiť, keď každá napíše jedno písmenko a tlačí sa medzi ostatnými, ktoré sa tlačia, že pozri, skončila som. Hovorila som, že si napíšeme abecedu a nie že po každom písmenku majú kričať hotovo... no ale tak si zvyknem a pokúsim sa zase ich schladiť nejako. Teda motivovať k dlhším pracovným úsekom.

Niektoré boli veľmi pomalé. Pozriem na July ako píše. July nepíše. July maľuje. Napíše písmenko a trikrát ho obtiahne. Tak samozrejme, že je pomalá a nestíha. Snažím sa jej vysvetliť, že písmenko sa napíše a hotovo. Píšeme ďalšie. Prakticky som jej to ukázala. Napísala som písmenko a hneď ďalšie. July napísala a hneď ho obtiahla dvakrát a ja kričím NIE! Neskutočne rýchlo otočila ceruzku a vygumovala všetko čo napísala. Takto to nepôjde. Snažím sa zrýchliť tempo a efektivitu jej práce a výsledok je opačný. Ach, svätá trpezlivosť J

Džamila mi niečo rozprávala v tom ich jazyku, ja som na ňu spustila po slovensky, tak sa krásne smiala, bolo jej to riadne vtipné i keď nič nerozumela :)

 

Po večeri som si sadla vonku ku dievčatám. Zabudla som aká je večerná obloha nádherná. Menšie boli hneď pri mne, väčšie si vytvorili skupinky. Moja Fiona sa už ku mne po pár dňoch priznáva. Priam sa neodliepa odo mňa. Baterkou som svietila na knižočku, čo som vyrobila minule pre predškoláčky, so slabikami ba be bi bo bu a zopár slovami. Robili sme blbosti s baterkou. Zasvietili sme aj ku hviezdam. Jedna z najstarších dievčat sa pýta, či chcem vidieť Boha. Keby to bolo také jednoduché. Zasvietiť do neba a vidieť Boha. Vidieť Boha ale asi nie je až také ťažké. Chcem Ťa, Bože, vidieť. Chcem Ťa vidieť v Tvojich dielach a v každom človeku.